Staré indiánske úslovie hovorí, že by sme nemali súdiť druhého človeka, pokiaľ sme aspoň nejaký čas nechodili v jeho mokasínach. Keďže empatia – schopnosť vcítiť sa do druhého človeka – je veľmi dôležitá a učíme sa jej celý život, v polovici januára si šiestaci a druháci na svojich hodinách výtvarnej výchovy aspoň na chvíľu symbolicky obuli mokasíny zdravotne znevýhodnených ľudí. Najprv si pozreli obrazy a videá z tvorby ľudí, ktorí nemajú ruky, a preto maľujú ústami alebo nohami, potom si to sami vyskúšali. Podstatným sa nestal výsledok ich tvorby so štetcom a farbami, ale samotný proces a predovšetkým záver, keď žiaci začali spontánne nahlas ďakovať za to, že majú zdravé ruky. Potvrdilo sa, že zdravie si začneme vážiť, až keď ho stratíme. Tu to, našťastie, bolo iba na jednu vyučovaciu hodinu. V neposlednom rade pohľad na vôľu a chuť kreatívne a aktívne pristúpiť k svojmu životu aj napriek zdravotnému hendikepu bol pre mnohých žiakov bezpochyby veľmi inšpiratívny a povzbudzujúci.
PhDr. Matúš Marcinčin, PhD.
Viac si môžete pozrieť TU, vo fotoalbume.