Novinky

          • Sme v TOP 10

          • A je to tu! Vyhodnotenie našej niekoľkoročnej práce v súťaži Recykluj a vyhraj! V tomto roku sa nám podarilo dostať medzi 10 najlepších škôl (8. miesto) v zbere sabi viečok v našej kategórii. Ďakujeme vám všetkým, ktorí ste sa zapojili do environmentálnej súťaže. Vaša snaha a zodpovedný prístup k triedeniu odpadu prispeli k ochrane našej planéty a zároveň ste súťažili o skvelé ceny, ktoré ste získali od spoločnosti MilkAgro, ktorá túto súťaž organizovala. Medzi cenami si žiaci našli šiltovku, desiatovník, peňažné poukážky na nákup v obchodoch MilkAgro, USB kľúč, farbičky, zvýrazňovače, hrnčeky, vrecúška a najlepší zberač dostal tablet.
            Do súťaže sa zapojilo približne 20 žiakov a zamestnancov školy, ktorí s pomocou svojich rodín, susedov a známych vyzbierali a správne vytriedili 15,5 kg viečok. Na prvom mieste sa umiestnil Dominik Vydra – nazbieral krásnych skoro 5,5 kilogramov, druhé miesto získal Adrián Kolenič (700 g), tretie miesto – Dávid Papež (600g). Medzi ďalších ocenených patria: Sandra Marcinčinová, Mirka Kovaľová, Rasťo Lukačko, Dominik Magdoško, Jordan Gregor, Klára Kmecová, Stelka Peregrinová, Braňo Tkáč, Mia Kiššová, Alica Jurková, Klára Priščáková, Amadea Magdošková, Paťka Magdošková, Matúš Maxin, Števo Krákorník, Nikola Matejová, Sofia Komová.
            Gratulujeme všetkým víťazom a ďakujeme každému účastníkovi.
            Súťaž pokračuje ďalej a už teraz sa tešíme na všetkých, ktorí sa zapoja a opäť dokážu, že triedenie a recyklácia má zmysel.

            Mgr. Zuzana Ferjová

          • Expedícia Nemzeti összetartozás hídja 2025

          • Stál 10 miliónov eur, váži 245 ton, visí na šiestich oceľových lanách s priemerom 70 milimetrov a celkovou dĺžkou 6,5 kilometra, má šírku 1,2 metra, v strede má pre umocnenie zážitku 6 metrov dlhú sklenenú podlahu, vypína sa 84 metrov vysoko nad údolím Májuskút a svojou dĺžkou 723 metrov je najdlhším visutým lanovým mostom pre peších na svete. Hovoríme o Moste národnej jednoty (Nemzeti összetartozás hídja) v maďarskom Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhelyi), ktorý bol otvorený 4. júna 2024 a ešte len 9. februára tohto roku slávnostne zapísaný do Guinessovej knihy rekordov, čím prekonal dovtedajších držiteľov tohto rekordu z Čiech, Nepálu, Vietnamu a Číny. Počas prvého roka od uvedenia do prevádzky ním prešlo viac než 400 000 návštevníkov, ku ktorým sa v utorok 10. júna pridali v rámci nízkonákladovej adrenalínovo-dobrodružnej expedície aj žiaci nášho šiesteho ročníka. Most spája dva vŕšky Várhegy (s ruinami hradu a rozhľadňou) a Szárhegy (s tzv. Maďarskou kalváriou a ďalšou rozhľadňou). Práve na vrchole druhého kopca bolo z malého reproduktora počuť slovenčinu, a to známu pieseň Richarda Müllera Rieka (2001; "Prečo ľudia pália mosty, prečo len sú takí sprostí, stačí iba malý kúsok nehy, rieka predsa musí mať dva brehy...") a po nej nemenej populárnu reakciu Simy Magušinovej v ich spoločnom duete Svätojánske mušky (2016; "... buďme dôkazom, že dá sa v každom veku naivne detsky prekračovať rieku."). Potom nasledovalo symbolicky akurát na tomto jedinečnom mieste krátke slovko pre šiestakov o mostoch a riekach v živote človeka, aby tento výlet mal okrem výšok a dĺžok aj svoju hĺbku. Ostatné nech dopovedia fotografie :-) Köszönöm és viszontlátásra, Sátoraljaújhelyi!

            PhDr. Matúš Marcinčin, PhD.

            3

            Šesťkrát viac parádnych fotografií z tohto dobrodružstva nájdete vo fotoalbume TU. :-)

          • Divadlo plus: Zbabraná hra 

          • Poslednýkrát v tomto školskom roku sa mohli žiaci ôsmeho a deviateho ročníka našej školy dobrovoľne zúčastniť večerného divadelného predstavenia a opäť naplno zažiť skutočnú divadelnú atmosféru, ktorá jednoducho na bežných dopoludňajších školských predstaveniach chýba. Tentoraz išlo o cenami ovenčenú bláznivú komédiu Zbabraná hra (The Play That Goes Wrong). Jej autori Henry Lewis, Jonathan Sayer a Henry Shields za ňu získali v roku 2015 Laurence Olivier Award za najlepšiu komédiu, v roku 2016 cenu Moliere za najlepšiu komédiu, v roku 2017 cenu TONY za najlepšiu scénografiu a mnoho ďalších ocenení. V repertoári Divadla Jonáša Záborského v Prešove je už od roku 2019 a v stredu 11. júna to bola už jej 125. repríza v krásnej historickej budove divadla, čo len svedčí o jej komediálnych kvalitách a diváckej obľúbenosti. Po viac nez dvojhodinovom predstavení, ktoré však zbehlo neuveriteľne rýchlo, sme si mohli povedať, že nacvičiť tak neuveriteľne nepodarenú, úplne dobabranú a pritom zábavnú situačnú komédiu, pri ktorej dôjde k totálnej deštrukcii scény a herci riskujú svoje zdravie, si vyžaduje vskutku kus divadelného kumštu. Napriek veselej nálade predsa len po predstavení visela vo vzduchu trochu aj nostalgia, lebo je jasné, že jadro divadelných nadšencov spomedzi našich žiakov odchádza ďalej na stredné školy... Nič to však, veríme, že spoločne strávené divadelné večery v Prešove a Košiciach budú patriť k tým pekným spomienkam na čas strávený v našej škole a že sa niekedy v budúcnosti znovu raz spolu stretneme – hoci už aj iba súkromne – na nejakom ďalšom dobrom divadelnom predstavení. 

            PhDr. Matúš Marcinčin, PhD.

            2

          • Ako prváci poklady hľadali

          • 11. jún 2025 bol pre prvákov nielen dňom školského výletu do skanzenu a na hrad v Starej Ľubovni, ale stal sa aj dobrodružnou výpravou za pokladmi. Dážď sa nás zľakol už počas cesty autobusom, ostal za naším chrbtom. Tak nám nič nebránilo vydať sa na púť, kde sme objavili poklady minulosti i drahocennosti nášho súčasného sveta. Našli sme vzácne ikonostasy i kráľovské klenoty, spoznali sme drotárstvo, ktoré je zapísané do zoznamu Svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ale hlavne sme zistili, že nad zlato vzácnejšie sú soľ, chlieb, zdravie, vzdelanie, rodina, láska, ľudia, ktorých máme radi. Vyhladovaní sme ocenili aj teplý obed v reštaurácii U grófky Isabelly. Ešte trochu zábavy na detskom ihrisku, pár suvenírov pre milovaných, a potom už cesta domov, k našim drahým, pre ktorých sme zase my najväčšími pokladmi. Čo dodať, výlet sa perfektne vydaril, tešíme sa na ďalší.

            Mgr. Antónia Billá

            3

            Všetky krásne fotky uvidíte, ak kliknete TU.

          • FIT FUN DAY

          • V sobotu 7. júna 2025 sa na miestnom futbalovom ihrisku odohrali ťažké boje medzi piatimi družstvami v rámci 3. ročníka FIT FUN DAY. Stretli sa tu súťaženia chtiví vyznávači zdravého životného štýlu, aby si zmerali sily v šiestich zábavno-športových disciplínach. Zručnosť ukázali pri prenášaní zmrzliny, zvliekaní hada z kože, varení zeleninovej polievky (instantnej). Veľký úspech mal fúrik-taxi, prenášanie mačky vo vreci, aj balón-puk. Aj napriek tomu, že všetci chceli vyhrať, nálada bola uvoľnená, víťazstvo súperom všetci dopriali.
            Poďakovanie patrí všetkým súťažiacim, fanúšikom na "tribúne" aj škôlkarom, ktorí sa zúčastnili podujatia prvý raz. Za spoluprácu a ceny ďakujeme p. starostovi a obecnému úradu. A z odozvy po víkende sme dostali krásnu spätnú väzbu, že to bol pre našich žiakov miliónový zážitok. Už teraz sa tešíme na 4. ročník FIT FUN DAY. 

            Mgr. Ivana Žembová

            9

            Ďalšie fotky vás čakajú vo fotoalbume TU. :-)

          • Najväčší chrobák a najväčší motýľ

          • Na hodinách biológie sme mali možnosť pri príležitosti Svetového dňa ochrany životného prostredia (5. júna) zoznámiť sa so živými živočíchmi priamo v triede aj v prírode. Tento deň si každoročne pripomíname od roku 1973. Zmyslom je upriamenie pozornosti na globálne problémy spojené so životným prostredím a jeho ochranou.

            Pozorovali sme najväčšieho chrobáka na Slovensku – roháča veľkého a najväčšieho nočného motýľa v strednej Európe – okáňa hruškového. Pri hrabaní sena sme objavili svrčka poľného, a to nám umožnilo spoznať a pozorovať jednotlivé časti tela hmyzu, ich typické znaky a zaujímavosti. Sme radi, že sme boli tými vyvolenými, ktorým sa to pošťastilo, pretože tieto druhy sú vo voľnej prírode čím ďalej, tým vzácnejšie. Životné prostredie predstavuje živú a neživú časť, ktoré sú navzájom prepojené. Ich spoznávanie, pozorovanie a ochrana by mali byť naším cieľom, aby sme žili v rovnováhe a neškodili si navzájom.

            Mgr. Zuzana Ferjová

            5

          • Naozaj bolo za komunizmu lepšie?

          • Zoči-voči jasným faktom je nepredstaviteľným cynizmom tvrdiť ono známe, že "za komunizmu sme sa mali lepšie". Je smutné, že aj po viac než 35 rokoch od Novembra ´89 významná časť spoločnosti dnes stále pociťuje nostalgiu za týmto zločineckým režimom, s ktorým sme sa doteraz uspokojivo nevyrovnali. Aj preto v stredu 21. mája naši ôsmaci a deviataci v rámci dejepisnej exkurzie zamierili do jedného z najdôležitejších múzeí, aké na Slovensku máme. Je ním Múzeum obetí komunizmu. Táto moderná múzejná inštitúcia, prvá a jediná svojho druhu na Slovensku, sa od roku 2021 nachádza symbolicky v podzemí budovy na Moyzesovej ulici 24 v Košiciach. Čierne priestory predstavujú návštevníkom temnotu režimu, ukazujú všetky formy perzekúcií, interaktívnu mapu obetí, cez audiovizuálne nahrávky ponúkajú osobné svedectvá, na stenu umožňujú premietanie mien desaťtisícov obetí komunistickej totality v bývalom Československu... Naopak, biele miestnosti sú zasa o svetle, ktoré bolo nádejou v tme, a v rámci Knižnice samizdatu a exilovej literatúry Rudolfa Fibyho sa venujú predovšetkým fenoménu vydávania zakázanej literatúry, ktorý bol ako Zbierka českých a slovenských samizdatových periodík z rokov 1948 – 1989 zaradený v júni 2013 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na nádvorí budovy sa v súčasnosti nachádza panelová výstava Gulagy – prvé obete komunizmu na Slovensku z apríla 2025, ktorá hovorí o desaťtisícoch ľudí predovšetkým z východného Slovenska násilne odvlečených Červenou armádou počas prechodu frontu na prelome rokov 1944 a 1945. Výstava bola uvádzaná dôležitou otázkou Kto nás "oslobodil"? Od roku 2023 má múzeum aj externú expozíciu v bývalej krajskej väznici Štátnej bezpečnosti v Košiciach na Pribinovej 1, kde sa prezentuje systém vyšetrovania politických väzňov spolu s ukážkou 3D modelu budovy väzenia a jedinej zachovanej cely. Všetkým záujemcom o túto tému odporúčame stránky www.mok.sk, www.buraniemytov.sk, www.upn.gov.sk či www.zakomunistu.cz, s ktorými u nás pracujeme aj na hodinách občianskej náuky a dejepisu, aby sme spolu vyvracali mýty a lži o komunizme. 

            PhDr. Matúš Marcinčin, PhD.

            4

            Viac fotografií je TU.

          • Výtvarný plenér

          • Plenér (z francúzskeho výrazu plein air, čo znamená voľná príroda) je maľovanie vo voľnej prírode priamo pred krajinným motívom alebo obraz takto namaľovaný. A keďže je lepšie raz zažiť ako stokrát počuť, naši šiestaci vo štvrtok 5. júna opustili v duchu hesla inter schola silent musae stiesňujúce múry školy a vybrali sa von do voľnej prírody, kde si dali dvojhodinovku výtvarnej výchovy. Usadili sa na brehoch rieky Torysa, počas horúceho dňa si užívali chládok od vody, tieň od stromov a ticho, ktoré lieči. Každý si našiel svoje miestečko, z ktorého sa snažil ceruzkami či farbičkami zachytiť to-ktoré krásne zákutie alebo pekný pohľad. Azda si aj takouto formou ľahšie zapamätajú, čo to taký plenér je. A v neposlednom rade sa možno naučia vidieť krásu aj okolo seba, nielen za susedovým chorvátskym plotom. 

            PhDr. Matúš Marcinčin, PhD.

            3

            Aj ďalšie krásne fotografie čakajú na vaše pozretie TU.

          • Chýbali len mamuty

          • Ale nechýbali sme my. Konkrétne piataci a šiestaci na dejepisnej exkurzii, ktorej sme sa zúčastnili vo štvrtok 22. mája v priestoroch kaštieľa a archeoparku v Hanušovciach nad Topľou. Nie nadarmo má tento jedinečný archeopark prímenie "Živá archeológia". V ktorom múzeu si môžete všetko vyskúšať, všetkého sa dotknúť, všade vstúpiť? Jedine v tom hanušovskom. Preto sme si počas výživnej a záživnej prechádzky časom od kamennej až po železnú dobu mohli popri prezeraní rôznych budov vystavaných v historizujúcich pravekých až starovekých slohoch vyskúšať streľbu z luku, (pokúsiť sa) založiť si oheň na praveký spôsob, utkať náramok, spraviť si výrobky z hliny, vyskúšať prácu na hrnčiarskom kruhu, vyraziť mincu, vyrobiť si prstene z drôtu, namlieť múku z obilia na žarnove, vyskúšať si staré zbrane, brnenia, prilby atď. V neposlednom rade treba povedať, že sme prišli k ľuďom, medzi ktorými sme sa cítili veľmi dobre. Za ich milé prijatie, dokonca za pomoc s oblečením pre žiaka, ktorý si zabudol svoju bundu vo vlaku, a sprevádzanie celým programom im veľmi pekne ďakujeme. Vieme, že to nie je vôbec samozrejmosť. Dobrý zážitok z celého dňa ešte zvýraznil sprievodca vo vlaku, ktorý nám u dispečera vybavil, že nás v Prešove niekoľko minút čakal prípoj do Kendíc, keďže na trati medzi Hanušovcami a Lipníkmi bola výluka a náš vlak meškal. Či v múzeu, či na želenici sme mali šťastie na dobrých ľudí, čo spolu s požehnaným počasím len vyšperkovalo pekný spoločný deň. Ďakujeme! 

            PhDr. Matúš Marcinčin, PhD.

            7

            Všetkých veľa fotiek je TU.

          • Krajské kolo vo vybíjanej dievčat

          • 5

            V utorok 20. 05. 2025 družstvo dievčat v zložení Barbora Čuhová, Mia Kiššová, Eliška Uhrinová, Emma Papierniková, Michaela Jacková, Jasmina Pastirová, Ľubomíra Chomjaková, Nela Pončáková, Simona Baranová a Lucia Nováková reprezentovalo našu školu a okres Prešov na Krajských majstrovstvách vo vybíjanej dievčat. V silnej konkurencii 11 družstiev sa dievčatám veľmi nedarilo, ale ukázali bojovného ducha a odhodlanie nevzdávať sa, aj keď sa nedarí. Celý turnaj bol pre nich veľkou skúsenosťou. Ďakujeme za dôstojnú reprezentáciu. 

            Mgr. Gabriela Kazimírová

    • Fotogaléria

      • zatiaľ žiadne údaje

    • Obec Petrovany