A to len preto, že v piatok 11. novembra sme si na hodinách slovenského jazyka a literatúry vo vyšších ročníkoch pripomenuli 310. výročie narodenia jednej z našich najvýznamnejších osobností 18. storočia - františkánskeho kňaza Hugolína Gavloviča, autora legendárneho spisu Valaská škola mravúv stodola (1755). Okrem základných faktov o jeho živote sme si toto kultové barokové básnické dielo písané ešte slovakizovanou češtinou sprítomnili tromi ukážkami, ktoré zároveň plnili i osvetovú funkciu, keďže ich výber sa spojil s bojom proti alkoholizmu a mal teda aj vysoko preventívny význam. Išlo o texty (1) Zbytečnejšé pití ukracuje žití, (2) Nenarodil se ten, žeby se líbil všem a (3) Hle, človek opilý žádnemu nemilý. Posúďte sami, či nám má čo Hugolín Gavlovič povedať aj dnes:
Hle, človek opilý žádnému nemilý
Jestli se chceš, jako svečí, opilstva varovať,
tak sobe daj opilého človeka malovať:
Nech bude neočesaný, a sliny po brade,
neumytý, nespúsobný, zaválaný všade.
Slabé nohy, mrtvý jazyk, a krvavé oči,
vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.
V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,
tento nápis daj pod neho: hle, človek opilý.
Tento človek neni človek, neb rozum utratil,
když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.
A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,
a i svine tam líhajú z obyčeje svého.
