Pripomenutie si tohtoročného Medzinárodného dňa ľudských práv (10. december) sme začali nadviazaním na list, ktorý nám pri tejto príležitosti poslal pred rokom František Mikloško. Jeho pozdravenie našim žiakom vtedy končilo myšlienkou, že "každý človek v živote dozreje len vtedy, keď v srdci nosí aj problémy iných ľudí". A práve pre to, aby sme v našej spoločnosti predchádzali všeobecnej cynickej ľahostajnosti, sme sa tohto roku na hodinách občianskej náuky venovali otázke niekoľkomiliónovej islamskej menšiny Ujgurov v komunistickej Číne, na ktorých sa pácha genocída, ktorí sú internovaní v koncentračných táboroch a ktorým sú upierané základné ľudské práva a slobody viac ako ostatným obyvateľom Číny. Ich postavenie sme dali do súvislosti s blížiacimi sa zimnými olympijskými hrami v Pekingu vo februári 2022. Žiaci mali možnosť zamyslieť sa nad spoločenským a politickým pokrytectvom a slobodne zodpovedať otázku, ako by sa postavili k olympiáde v totalitnom štáte s koncentračnými tábormi oni.
Tu je výber z ich odpovedí:
"Ja si myslím, že najprv by mali pustiť tých všetkých ľudí z táborov, lebo nemajú slobodu. Nech žijú slobodne a až potom by boli olympijské hry." (M., 7. A)
"Tak mne sa to nepáči, určite by som sa nezúčastnila, ale neberiem iným ľuďom názor (...). Ale môj názor je taký, že sa mi to nepáči, lebo tí ľudia trpia a ja si myslím, že ich to ponižuje. Akoby chceli športovci povedať, že sú viac ako oni, aj keď oni sami za to nemôžu, že sú v koncentračných táboroch. Ale každý človek má tú istú hodnotu, nikto nie je viac, ani menej, takže mne sa to nepáči, ale ďakujem :-), lebo som si mohla uvedomiť, že každý človek má tú istú hodnotu, akýkoľvek je a bude." (G., 6. A)
"Ja by som si nevedela predstaviť ísť do Nemecka pozrieť sa na olympiádu počas vlády Hitlera. Podľa mňa veľa ľudí nevie, že sa také niečo v Číne ešte stále deje, inak by tam pravdepodobne nešli a ja takisto nie. Iste, ak však majú radi šport, pripravujú sa celý život na olympiádu ako športovci, tvrdo na tom pracujú, je ťažké im to vyčítať. Lebo je to ich celoživotný sen." (K., 6. A)
"Určite by som s tým niečo urobil, pretože je to nefér voči tým ľuďom, čo sú väznení, a nikto s tým nič neurobí. Urobia veľkú olympiádu, ale na tých ľudí, čo nič nemajú, nemyslia. Keby som s tým mohol niečo urobiť, určite by som tú olympiádu nechal, ale 50 % peňazí z tej olympiády by som dal na to, aby som tých ľudí oslobodil a mohli žiť tak ako iní ľudia." (R., 8. A)
"Na vašu otázku z občianky mám taký názor, že som za to, aby sa športovci zúčastnili olympiády. Športovci by nemali byť diskriminovaní. Politici by sa nemali zúčastniť olympiády, a tým vyjadriť ich záporný postoj k čínskej politike = diktatúre..." (K., 8. A)