Zákon o výchove a vzdelávaní
Zákon o výchove a vzdelávaní
Zákon z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Prvá časť
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania
v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a
vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovnoporadenskej
a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,
b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,
c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej
úrovni,
d) sústavu škôl a školských zariadení,
e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení,
f) práva a povinnosti detí a žiakov,
g) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa
zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe
rozhodnutia súdu (ďalej len „zákonný zástupca“), alebo práva a povinnosti zástupcu
zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie,
predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia
slobody (ďalej len „zástupca zariadenia“).
2
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese
v materskej škole, alebo fyzická osoba pred začatím plnenia povinnej školskej
dochádzky alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému
zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovnovzdelávacieho
procesu v škole,
b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý
dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovnovzdelávacieho
programu základnej školy,
c) žiakom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese
v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími
potrebami a základnej umeleckej škole,
d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo
v školskom zariadení podľa tohto zákona,
e) absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,
f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka
s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,
g) vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho
pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho
predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou
osobnosťou,
h) výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia
a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá
potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,
i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na úpravu podmienok,
obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka,
ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu
v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj
schopností alebo osobnosti dieťaťa alebo žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa
vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti,
j) dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakom so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dieťa alebo žiak uvedených v písmene
k) až q), ktoré majú zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované
špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, okrem detí umiestnených do špeciálnych
výchovných zariadení na základe rozhodnutia súdu,1)
k) dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným
znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným
postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne
oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa
s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania,
1) § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3
l) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa
alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím,
telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo
ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,
m) dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne
oslabeným dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru a dieťa alebo
žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,
n) dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo
žiak s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,
o) dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak
s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka
uvedených v písmene n),
p) dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne
znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na
sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj
mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje
jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho
osobnosti,
q) dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má
nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu, alebo
v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výkony
a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,
r) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,
s) školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre
deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,
t) kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje,
hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa
daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri
jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom
a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie,
u) vzdelávacou oblasťou okruh, do ktorého patrí problematika príbuzných školských
predmetov rámcového učebného plánu,
v) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma
vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania,
určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí,
schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňov vzdelania, ktoré poskytuje; v
stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý
poskytujú na učebné odbory a študijné odbory,
w) stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností
dosiahnutá úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu alebo jeho
časti ako predpoklad pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu
práce,
4
x) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa
osobitného predpisu,2)
y) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, na ktorom sa okrem jej
vlastnoručného podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej
súhlasu,
z) katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti,
zručnosti a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku.
§ 3
Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona je založená na princípoch
a) bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej
dochádzky,
b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených
orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo
orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola“),
c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovnovzdelávacích
potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom
procese,
f) celoživotného vzdelávania,
g) výchovného poradenstva podľa § 130,
h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a
žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých
v oblasti vedy, výskumu a vývoja,
j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia
a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými
a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
k) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej
sústavy,
l) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho
vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
m) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom
všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami
zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie
a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
2) Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred
požiarmi v znení neskorších predpisov, § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
a Železničnej polície znení neskorších predpisov.
5
n) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom
vzdelávaní,
o) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania
informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti3) alebo
k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti4) alebo k ďalším formám
intolerancie,
p) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu na zriaďovateľa,
q) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom
uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola)
a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len
„súkromná škola“),
r) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove
a vzdelávaní.
§ 4
Ciele výchovy a vzdelávania
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych
spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných
technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku,
matematickej gramotnosti a kompetencie v oblasti technických prírodných vied
a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske
kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,
c) ovládať aspoň dva cudzie jazyky a vedieť ich používať,
d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia
a vedieť ich riešiť,
e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne
poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich
s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám
a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k
svojej vlastnej kultúre,
g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám
ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,5)
h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a
znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a
etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať
v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
3) § 372 Trestného zákona.
4) § 424 Trestného zákona.
5) Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich.
6
j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie
vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.
Druhá časť
VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE PROGRAMY
§ 5
(1) Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa
výchovno-vzdelávacích programov.
(2) Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú
a) výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len „vzdelávací program“),
b) výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný
program“).
(3) Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje
stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.
(4) Vzdelávací program je
a) štátny vzdelávací program,
b) školský vzdelávací program.
(5) Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré
neposkytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.
§ 6
Štátne vzdelávacie programy
(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania
v školách podľa tohto zákona na získanie kompetencií. Štátne vzdelávacie programy vydáva
a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“).
(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie vydáva ministerstvo školstva po
prerokovaní so zamestnávateľmi, zriaďovateľmi škôl a ich profesijnými a záujmovými
združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej
pôsobnosti; pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho
povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo zdravotníctva“).
6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho
povolania v znení neskorších predpisov.
7
(3) Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných
ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach
všeobecne vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.
(4) Štátne vzdelávacie programy obsahujú
a) názov vzdelávacieho programu, ktorý je súčasne názvom odboru vzdelávania;
v stredných odborných školách aj názvom skupiny odborov vzdelávania,
b) konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,
c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním vzdelávacieho programu alebo jeho
ucelenej časti,
d) profil absolventa,
e) vzdelávacie oblasti,
f) charakteristiku odboru vzdelávania, jeho dĺžku, formu výchovy a vzdelávania a
podmienky prijímania uchádzača,
g) vzdelávacie štandardy,
h) formy praktickej výučby,
i) rámcové učebné plány,
j) vyučovací jazyk podľa § 12,
k) organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých formách výchovy
a vzdelávania podľa § 54,
l) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu
o získanom vzdelaní,
m) povinné personálne zabezpečenie,
n) povinné materiálno–technické a priestorové zabezpečenie,
o) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,
p) osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami najmä materiálne a personálne, vrátane špeciálnej
kompenzačnej, rehabilitačnej, didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej
vzhľadom na príslušný druh a stupeň zdravotného postihnutia,
q) zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
(5) Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre zdravotnícke študijné odbory
obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru.
(6) Pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre
a) vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
b) tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov,
c) hodnotenie škôl a pre hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.
§ 7
Školský vzdelávací program
(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa
uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade
školy a v rade školy. Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací
program na schválenie.
8
(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi
výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom.
(4) Školský vzdelávací program obsahuje
a) názov vzdelávacieho programu,
b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,
c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu
alebo jeho ucelenej časti,
d) vlastné zameranie školy,
e) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
f) učebné osnovy,
g) učebný plán,
h) vyučovací jazyk podľa § 12,
i) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu
o získanom vzdelaní,
j) personálne zabezpečenie,
k) materiálno–technické a priestorové podmienky,
l) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,
m) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
n) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy,
o) požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov.
(5) Ak škola vzdeláva začlenené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky
prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích
programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
(6) Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa
uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi
výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7) Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi
a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská
inšpekcia.7)
(8) Ak ide o novo zriaďovanú školu, odborné vypracovanie školského vzdelávacieho
programu zabezpečí zriaďovateľ školy a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl
a školských zariadení podľa osobitného predpisu.8)
(9) Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste.
7) § 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8) § 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9
§ 8
Výchovný program
(1) Výchovný program je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa
uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školských zariadeniach uvedených v § 113 a
120.
(2) Výchovný program vydáva a zverejňuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského
zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského
zariadenia, rade školského zariadenia. Na vyžiadanie schvaľuje výchovný program
zriaďovateľ.
(3) Výchovný program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy
a vzdelávania podľa tohto zákona.
(4) Výchovný program obsahuje
a) názov programu,
b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy,
c) formy výchovy a vzdelávania,
d) tematické oblasti výchovy,
e) výchovný plán,
f) výchovný jazyk,
g) personálne zabezpečenie,
h) materiálno – technické priestorové podmienky,
i) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove,
j) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
k) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školského zariadenia,
l) požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov.
(5) Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania
ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.7)
(6) Ak ide o novo zriadené školské zariadenie, odborné vypracovanie výchovného
programu školského zariadenia zabezpečí zriaďovateľ školského zariadenia a prikladá ho
k žiadosti o zaradenie školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení podľa
osobitného predpisu.8)
(7) Výchovný program vydáva a zverejní riaditeľ školského zariadenia na verejne
prístupnom mieste.
(8) Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program vypracuje, vydáva
a zverejní riaditeľ školy.
§ 9
Vzdelávacie štandardy, učebné plány, učebné osnovy
(1) Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí,
zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní
10
v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo aby im mohol byť priznaný stupeň
vzdelania podľa tohto zákona.
(2) Vzdelávacie štandardy pre deti a žiakov sa členia na
a) výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia vedomostí, zručností a
schopností,
b) obsahové štandardy, ktoré určujú rozsah požadovaných vedomostí a zručností.
(3) Rámcové učebné plány sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú
vzdelávacie oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením
najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho
ucelenej časti. Rámcové učebné plány určujú taktiež rozsah najväčšieho týždenného počtu
vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet hodín, ktoré môže
škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu.
Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských
vzdelávacích programov.
(4) Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové
učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov s určením
celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho
programu.
(5) Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Vymedzujú
výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov
podľa učebného plánu.
(6) Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu
ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu.
(7) Rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov musí byť v súlade
s príslušným výchovným štandardom.
§ 10
Výchovné štandardy, výchovné plány, výchovné osnovy
(1) Výchovné štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností
a schopností, ktoré majú deti získať, aby mohli nadväzovať na vedomosti, zručnosti a
schopnosti získané vo výchovno – vzdelávacej činnosti v škole.
(2) Výchovné štandardy pre deti sa členia na
a) výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia obsahových štandardov,
b) obsahové štandardy, ktoré určujú, akú vedomosť, zručnosť a schopnosť majú deti
ovládať a prakticky používať.
(3) Výchovné plány obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením najmenšieho počtu
vyučovacích hodín v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí.
(4) Výchovné plány sú súčasťou výchovných programov a určujú celkovú skladbu
výchovných oddelení a výchovných skupín pre príslušný ročník výchovného programu.
11
(5) Výchovné osnovy sú súčasťou výchovných programov. Vymedzujú výchovnovzdelávacie
ciele, obsah a rozsah oblastí výchovy podľa výchovného plánu.
(6) Jednotlivé školské zariadenia vypracujú výchovné osnovy najmenej v rozsahu
ustanovenom výchovným štandardom.
(7) Rozsah úprav výchovných plánov a vypracovania výchovných osnov musí byť
v súlade s príslušným výchovným štandardom.
§ 11
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných
dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, podľa
ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.
(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom
jazyku.9) V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje
výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy
vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria
a) učebné plány,
b) výchovné plány,
c) učebné osnovy,
d) výchovné osnovy,
e) vzdelávacie štandardy,
f) výchovné štandardy,
g) triedna kniha,
h) triedny výkaz,
i) katalógový list dieťaťa,
j) katalógový list žiaka,
k) osobný spis dieťaťa ,
l) osobný spis žiaka,
m) protokol o maturitnej skúške,
n) protokol o záverečnej skúške,
o) protokol o absolutóriu,
p) protokoly o komisionálnych skúškach,
q) denný záznam školského zariadenia,
r) rozvrh hodín,
s) protokol o štátnej jazykovej skúške,
t) školský poriadok školy,
u) školský poriadok školského zariadenia,
v) plán výchovno-vzdelávacej činnosti,
w) plán práce školy,
9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.
12
x) plán práce školského zariadenia,
y) denník výchovnej skupiny,
z) tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov.
(4) Pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia uvedenú v odseku 3
písm. a) až f) vydáva ministerstvo školstva. Pedagogickú dokumentáciu cirkevnej školy a
školského zariadenia zriadeného štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou
(ďalej len „cirkevné školské zariadenie“) a súkromnej školy a školského zariadenia
zriadeného fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou (ďalej len „súkromné školské
zariadenie“) uvedenú v odseku 3 písm. a) až d) vydáva zriaďovateľ po písomnom súhlase
ministerstva školstva.
(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3
písm. g) až s) sa vedie na tlačivách, ktoré schvaľuje ministerstvo školstva.
(6) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou registratúry
podľa osobitného predpisu.10)
(7) Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje11)
a) o deťoch a žiakoch v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. bydlisko,
4. rodné číslo,
5. štátna príslušnosť,
6. národnosť,
7. fyzického zdravia a duševného zdravia ,
8. mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej
a špeciálnopedagogickej diagnostiky,
b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka (meno a priezvisko, adresa
zamestnávateľa, trvalé bydlisko, telefónny kontakt).
(8) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s
osobnými údajmi podľa odseku 7, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení
pracovnoprávneho vzťahu.12) V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa
osobitného predpisu.13)
(9) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými
sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(10) Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä
10) § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
11) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
12) § 18 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13) § 49 ods. 5 písm. c) zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13
a) návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do
špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy,
b) správa zo psychologického alebo špeciálno-pedagogického vyšetrenia,
c) písomné vyjadrenie k školskému začleneniu,
d) individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka,
e) štatút školského zariadenia,
f) organizačný poriadok,
g) zoznam škôl a školských zariadení, s ktorými školské zariadenie spolupracuje.
(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 písm. a), b), c) a d) sa vedie na tlačivách, ktoré
schvaľuje ministerstvo školstva.
(12) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 je súčasťou registratúry podľa osobitného
predpisu.10)
§ 12
Výchovno-vzdelávací jazyk
(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný
jazyk.
(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je
štátny jazyk,9) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám
sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie
v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania
v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom ako je štátny jazyk, je
aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného
na jeho osvojenie.
(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie
v posunkovej reči nepočujúcich.14)
(5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám
výchova a vzdelávanie zaručuje
a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku
príslušnej národnostnej menšiny,
b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk
národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je
štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať
v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná
výchova,
14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
14
c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej
menšiny.
(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len
„bilingválne vzdelávanie“).
(7) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým
Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým
vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk
národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v triede s bilingválnym
vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu alebo triedu s bilingválnym
vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným štátom, ak sa výchova
a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích
predmetoch.
(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania
povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.
(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa
skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13
Učebnice, učebné texty a pracovné zošity
(1) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené
ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade
s cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská
výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity
schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.
(2) Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahuje schvaľovaciu doložku,
ktorú vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia jej súladu s princípmi
a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím programom, pri
plnení ktorého sa má používať. Schvaľovaciu doložku učebniciam, učebným textom a
pracovným zošitom pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania udeľuje
ministerstvo zdravotníctva, ktoré zverejňuje na svojej internetovej stránke. Zoznam
učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka,
zverejňuje ministerstvo školstva vo svojom publikačnom prostriedku a na internete.
(3) Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odseku 2 je aj určenie lehoty platnosti
schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva jeden rok pred
uplynutím určenej lehoty zabezpečí odborné posúdenie učebnice podľa odseku 2 a vydá novú
schvaľovaciu doložku alebo zabezpečí vydanie novej učebnice.
(4) Schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity poskytne ministerstvo školstva
školám podľa tohto zákona na základe ich objednávky bezplatne.
(5) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice odporúčané
ministerstvom školstva.
15
(6) Základné školy a stredné školy zapožičiavajú žiakom učebnice, učebné texty
a pracovné zošity pre povinné vyučovacie predmety bezplatne.
(7) V stredných zdravotníckych školách schvaľuje učebnice, učebné texty a učebné
pomôcky pre odborné predmety zdravotníckych odboroch vzdelania ministerstvo
zdravotníctva.
(8) V školách v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje
učebnice, učebné texty a učebné pomôcky pre odborné predmety príslušný ústredný orgán
štátnej správy a udeľuje schvaľovaciu doložku.
§ 14
Experimentálne overovanie
(1) Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým
a) ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,
b) vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,
c) výchovné programy,
d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,
e) koncepcia práce s nadanými alebo slaboprospievajúcimi žiakmi,
f) koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g) spôsob riadenia škôl a školských zariadení,
h) preventívne a rozvojové programy.
(2) Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi poznatky,
skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu
pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo
výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na
podmienky škôl a školských zariadení podľa tohto zákona.
(3) Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona
riadi ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy
podľa § 109.
(4) Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského
zariadenia na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania
ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka,
v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode so zriaďovateľom môže
podať aj garant.
(5) Návrh na experimentálne overovanie obsahuje
a) ciele, predmet a hypotézy overovania,
b) teoretické východiská overovania,
c) garanta,
d) časový harmonogram a metodiku overovania,
e) finančné, materiálne a personálne zabezpečenie overovania,
f) dohodu medzi realizátorom a garantom experimentálneho overovania
g) ďalšie údaje, ktoré s overovaním bezprostredne súvisia.
16
(6) Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na
experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu na základe odborného vyjadrenia
recenzenta, ktorého podľa vecného zamerania určí ministerstvo školstva alebo ministerstvo
zdravotníctva.
(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne
overovanie zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.
(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo
zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a
garantom.
(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po
vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu
ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne
overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov
a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických
osôb.
(10) Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola
s akreditovaným študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená
podľa osobitného predpisu.15)
(11) Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr
mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.
(12) Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu
školstva do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka,
v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva rozhodne o uplatnení výsledkov
experimentálneho overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného
hodnotenia.
§ 15
Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva
(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl
sa vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje
vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva.
(2) Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi
a náboženské spoločnosti.16)
15) § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 475/2005 Z. z.
16) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení
neskorších predpisov.
17
(3) Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov
v alternácii s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách;17) v týchto
školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.
(4) Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá
predmetu náboženstvo na cirkevných školách.
(5) Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec
s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných
predpisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.16)
(6) V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovnovzdelávacích
programov v súlade s osobitným predpisom.17)
Druhý oddiel
STUPNE VZDELANIA
§ 16
(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 a 7 alebo
jeho ucelenej časti môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených
v odseku 2 až 5.
(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je
osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania.
(3) Základné vzdelanie sa člení na
a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej
školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného
ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie
s doložkou,
b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej
školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho
ročníka základnej školy alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, alebo absolvovaním
tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.
17) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami
a o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
18
(4) Stredné vzdelanie sa člení na
a) nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa
ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň
o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch
určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii
aj výučný list,
b) stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou
skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške
s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,
c) úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu, ktorý sa ukončuje
maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie
o maturitnej skúške,
d) úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa
ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň
o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške; v študijných odboroch
určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii
aj výučný list.
(5) Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne alebo terciárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním
a) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou;
dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a
absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou
„DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa
osobitného predpisu,18)
b) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou alebo
posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je
vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom s právom používať titul
„diplomovaný umelec“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom.
18) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek
viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania.
19
§ 17
Stupne základného umeleckého vzdelania a stupne jazykového vzdelania
(1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné
umelecké vzdelanie sa člení na
a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia
základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s
doložkou,
b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného
štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je
vysvedčenie s doložkou.
(2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
(3) Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v jazykovej škole. Jazykové vzdelanie sa člení na
a) primárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním
posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň jazykovej školy na
úrovni jazykovej náročnosti A2 Spoločného európskeho referenčného rámca;
dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti
vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti,
b) sekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním
posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý a tretí stupeň jazykovej školy
na úrovni jazykovej náročnosti B2 a C1 Spoločného európskeho referenčného rámca;
dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti
vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti,
c) postsekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním
posledného ročníka špecializovaného vzdelávacieho programu; dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške s vyznačením stupňa
jazykovej náročnosti.
(4) Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
§ 18
Doklady o získanom vzdelaní
(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú
zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu2) a školy podľa § 109
zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.
(2) Dokladom o získanom vzdelaní je
a) osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania,
b) vysvedčenie,
c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d) osvedčenie o zaškolení,
e) osvedčenie o zaučení,
20
f) vysvedčenie o záverečnej skúške,
g) vysvedčenie o maturitnej skúške,
h) vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške,
i) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
j) vysvedčenie s doložkou,
k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.
(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa
výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom
jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova
a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo
v štátnom jazyku a v cudzom jazyku.
(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených
ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným
ústredným orgánom štátnej správy.
(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati,
žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu
údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.
(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.
(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.
(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu po absolvovaní, ktorého
žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.
(9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu
po záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý
obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok
k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením alebo diplomom.
(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.
Tretí oddiel
POVINNÁ ŠKOLSKÁ DOCHÁDZKA A JEJ PLNENIE
§ 19
Povinná školská dochádzka
(1) Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.
(2) Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roku,
v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni,
keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje
inak.
21
(4) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť a pochádza
zo sociálne znevýhodneného prostredia, riaditeľ školy rozhodne19) o odklade začiatku plnenia
povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého
ročníka základnej školy, a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu. Súčasťou žiadosti
zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie
príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Riaditeľ školy môže rozhodnúť
o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa alebo o jeho zaradení do
nultého ročníka aj na návrh materskej školy, ktorú dieťa navštevuje a na základe
predchádzajúceho odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, a to vždy s
informovaným súhlasom zákonného zástupcu. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom,
či dieťa s odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý
ročník.
(5) Ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý nemal odložený začiatok povinnej
školskej dochádzky a neabsolvoval nultý ročník základnej školy, v prvom polroku prvého
ročníka dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy za podmienok
podľa odseku 4 rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky alebo
o jeho zaradení do nultého ročníka. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa
s dodatočne odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý
ročník.
(6) Nultý ročník základnej školy je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický
vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného
prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia
vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy.
(7) Ak dieťa ani po odložení začiatku povinnej školskej dochádzky alebo po dodatočnom
odložení plnenia povinnej školskej dochádzky nedosiahlo školskú spôsobilosť, najneskôr však
1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo ôsmy rok veku, bude zaradené
do prvého ročníka alebo so súhlasom zákonného zástupcu do nultého ročníka základnej školy.
(8) Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej
dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti
predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
(9) Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať
do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do
pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti
a dorast a písomného odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
19) § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22
§ 20
Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách
a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej
dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Zápis sa koná od 15. januára do 15. februára,
ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú
dochádzku.
(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí
a) obec všeobecne záväzným nariadením,20)
b) orgán miestnej štátnej správy v školstve,21)
c) zriaďovateľ cirkevnej školy,
d) zriaďovateľ súkromnej školy.
(4) Základná škola pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky vyžaduje
osobné údaje
a) meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto narodenia, národnosť, štátne
občianstvo, trvalé bydlisko dieťaťa,
b) meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko zákonných zástupcov.
(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode,22) v
ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa
nevyberie inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na inú než spádovú školu, oznámi túto
skutočnosť riaditeľ tejto školy riaditeľovi spádovej školy, a to najneskôr do 31. marca
kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; riaditeľ
spádovej školy v lehote do 15. apríla zašle zoznam všetkých detí, ktoré boli zapísané na
plnenie povinnej školskej dochádzky obci podľa trvalého bydliska žiaka a odseku 8.
(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej
dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy
a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia
súdu,23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky
maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia
povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole vyšší ako sú kapacitné
možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.24)
20) § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
21) § 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22) § 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23) § 49, 50, 62 a 63 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
24) § 8 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23
(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia
súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole
zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo
zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj
v inej škole podľa tohto zákona.
(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole,
ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.
§ 21
Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole
(1) Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej
školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej
skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1 možno
podľa § 36 ods. 1 preradiť25) do príslušného ročníka spádovej základnej školy alebo do
základnej školy, ktorú si zvolil zákonný zástupca.
(3) Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej než spádovej základnej školy len s
písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.
§ 22
Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky
(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej
školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo
dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.
(2) Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16
rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak
je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši
17. rok jeho veku.
(3) Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím26) môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie
v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.
25) § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26) § 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24
Štvrtý oddiel
OSOBITNÝ SPÔSOB PLNENIA ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY
§ 23
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sú
a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní
v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“),
b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,
c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so
súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa
medzinárodných programov na základe poverenia ministerstva školstva,
e) individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy,
f) podľa individuálneho učebného plánu.
§ 24
Individuálne vzdelávanie
(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak
prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu
maloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.
(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania
o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu27)
Individuálne vzdelávanie sa povoľuje
a) žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní
v škole,
b) žiakovi prvého stupňa základnej školy,
c) žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorému nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.
(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný
zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania,
a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.
(4) Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2
písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa základnej školy.
(5) Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2
písm. b) obsahuje
27) § 5 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,
b) ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,
d) individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť
v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
e) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany
zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,
f) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie
žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie a jej doklady o splnení
kvalifikačných predpokladov,
g) zoznam učebníc a učebných textov, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka
používané,
h) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.
(6) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky
v kmeňovej škole. Komisionálne skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného
predmetu za každý polrok. Na základe výsledkov komisionálnej skúšky vydá škola
vysvedčenie.
(7) Pri rozhodovaní o komisionálnej skúške podľa odseku 6 riaditeľ školy zohľadňuje
zdravotný stav žiaka.
(8) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na
základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného
znevýhodnenia, nevykonáva komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec, ktorý
zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu
o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po
prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie a klasifikácia prospechu žiaka.
(9) Na konanie komisionálnych skúšok podľa odseku 6 sa vzťahujú ustanovenia § 57.
(10) Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní
vykonáva Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu.7) Kontrolu odbornopedagogického
a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany
zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný
umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému
zamestnancovi kmeňovej školy.
(11) Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka riaditeľ školy zruší
a) na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka,
b) ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto
zákona,
c) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,
d) na návrh hlavného školského inšpektora.
(12) Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od
začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy. Odvolanie
proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný
účinok.
26
(13) O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. c) môže
požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28)
Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania,
a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Pre žiadosť príslušného ústavu sa ustanovenia
odsekov 4 až 10 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy
a riaditeľom ústavu.
(14) Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne
vzdelávanie žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu.
§ 25
(1) O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje riaditeľ školy, do
ktorej je žiak prijatý na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.
(2) V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie
a) meno, priezvisko a bydlisko žiaka,
b) rodné číslo žiaka,
c) adresu bydliska v zahraničí,
d) názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa
alebo názov a adresu školy zriadenú iným štátom na území Slovenskej republiky,
ktorú bude žiak navštevovať.
(3) Zákonný zástupca alebo plnoletý žiak do 30 dní oznámi riaditeľovi kmeňovej školy
názov a adresu školy, ktorú žiak navštevuje alebo potvrdí školu uvedenú v žiadosti. Táto
povinnosť sa nevzťahuje na vzdelávanie podľa § 23 písm. e).
(4) Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo
plnoletého žiaka učebnice a pracovné zošity.
(5) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c),
vykoná skúšky z vyučovacích predmetov, ktoré určí riaditeľ školy, v kmeňovej škole
spravidla za každý školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka
základnej školy a deviateho ročníka základnej školy; pre stredné školy spravidla za každý
školský rok. Termín skúšky dohodne s riaditeľom školy zákonný zástupca žiaka alebo
plnoletý žiak do 15. mája kalendárneho roka, v ktorom má skúšku vykonať.
(6) Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e),
vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného
ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý
príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej
školy a deviateho ročníka základnej školy.
28) Napríklad zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z., zákon č. 475/2005 Z. z.
o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
27
(7) Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole,
vykonať skúšku aj na inej škole v Slovenskej republike, a to po dohode zákonného zástupcu
žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom školy, v ktorej sa má skúška vykonať.
(8) Riaditeľ školy, v ktorej sa má skúška vykonať,
a) určí vyučovacie predmety, z ktorých sa má skúška vykonať a obsah skúšky,
b) určí termín skúšky po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým
žiakom.
(9) Žiakovi, ktorý vykonal úspešne skúšku z predmetov, ktoré sa na škole podľa § 23
písm. b) a c) nevyučujú, alebo plnil osobitný spôsob školskej dochádzky individuálnym
vzdelávaním v zahraničí a vykonal skúšku zo všetkých povinných predmetov učebného plánu
príslušného ročníka kmeňovej školy, škola vydá vysvedčenie.
(10) Riaditeľ školy zaradí žiaka po ukončení osobitného spôsobu školskej dochádzky do
príslušného ročníka podľa výsledkov komisionálnej skúšky podľa § 57 a podľa výsledkov
žiaka dosiahnutých v predchádzajúcom vzdelávaní.
§ 26
Individuálny učebný plán
(1) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného
zástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy.
(2) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť
žiakovi s nadaním alebo podľa závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.
Individuálny učebný plán môže riaditeľ školy povoliť aj iným žiakom.
(3) Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne
riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky
a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so
schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.
(4) Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými
zamestnancami a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ
školy.
(5) O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj
príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Pri žiadosti
príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na základe písomnej
dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.
Tretia časť
SÚSTAVA ŠKÔL
§ 27
(1) Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu,2) ktoré
zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích
28
programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria
sústavu škôl.
(2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
a) materská škola,
b) základná škola,
c) gymnázium,
d) stredná odborná škola,
e) konzervatórium,
f) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g) základná umelecká škola,
h) jazyková škola.
(3) Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až f) sa považuje za sústavnú prípravu
na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).
(4) Školy sa môžu spájať splynutím do jednej právnickej osoby, ktorou je základná škola
s materskou školou.
(5) Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až g) sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje
na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo
žiakom vzdelávanie zabezpečuje.
(6) Školy podľa odseku 2 písm. b) až g) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch
vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a),
h) a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky sú právnickými osobami, ak tak určí ich
zriaďovateľ.
Prvý oddiel
MATERSKÁ ŠKOLA
§ 28
(1) Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej,
intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára
predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade
s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.
(2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Materská škola zabezpečuje
výchovu a vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje
predprimárne vzdelanie podľa § 16 ods. 2.
(3) Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem
materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.
29
(4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy
v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy
mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre
jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Výšku príspevku zákonného zástupcu
na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy.30) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa
v kalendárnom mesiaci.
(5) Výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou určí zriaďovateľ
všeobecne záväzným nariadením.31)
(6) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou prispieva zákonný zástupca na
čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa sumou najviac 15 %
sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)
(7) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,
a) ktoré má jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,
b) ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,32)
c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(8) Príspevok v materskej škole na základe rozhodnutia zriaďovateľa sa neuhrádza za
dieťa,
a) ktoré má prerušenú dochádzku do materskej školy na viac ako tridsať po sebe
nasledujúcich kalendárnych dní z dôvodu choroby alebo rodinných dôvodov
preukázateľným spôsobom,
b) ktoré nedochádzalo do materskej školy v čase školských prázdnin alebo bola
prerušená prevádzka materskej školy zapríčinená zriaďovateľom alebo inými
závažnými dôvodmi; v týchto prípadoch uhrádza zákonný zástupca pomernú časť
určeného príspevku.
(9) Deti, ktoré majú v nasledujúcom roku plniť povinnú školskú dochádzku, sa obvykle
zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa
zaraďujú do tried alebo do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
nie je možné zaradiť deti výlučne z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného
prostredia. Samostatné triedy sa môžu vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk.
(10) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je
a) 20 v triede pre tri až štvorročné deti,
29) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
30) § 5 ods. 13 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31) Zákon č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
32) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
30
b) 21 v triede pre štyri až päťročné deti,
c) 22 v triede pre päť až šesťročné deti,
d) 21 v triede pre tri až šesťročné deti.
(11) Ak sa do triedy zaradí dieťa mladšie ako tri roky, zníži sa najvyšší počet detí o jedno
dieťa.
(12) O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne
riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia
výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet
detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so špeciálnymi výchovnovzdelávacími
potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími
potrebami v jednej triede sú dve.
(13) Výkonom práv začleneného dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami nemôžu byť obmedzené práva ostatných detí, ktoré sú účastníkom výchovy a
vzdelávania.
(14) V materskej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.
(15) V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ so súhlasom zriaďovateľa a Štátnej
školskej inšpekcie prekročiť počet detí v triede podľa odseku 10 najviac o tri deti.
(16) Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom
riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov na výchove a vzdelávaní.
(17) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie,
saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného
zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.
(18) Riaditeľ materskej školy ďalej
a) určuje, po prerokovaní so zákonným zástupcom, zaradenie dieťaťa do triedy a dĺžku
adaptačného alebo diagnostického pobytu dieťaťa, ktorý je zameraný na postupnú
socializáciu a diagnostikovanie,
b) rozhoduje o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy33) na základe písomnej
žiadosti zákonného zástupcu.
(19) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ďalšie
spôsoby organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole.
33) § 5 ods. 13 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31
Druhý oddiel
ZÁKLADNÁ ŠKOLA
§ 29
(1) Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona
podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého
zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej,
etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti
a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej,
zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v
spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
(2) Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích
programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.
(3) Základné školy sa členia na tieto typy
a) základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“),
b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná
škola“).
(4) Základná škola má spravidla deväť ročníkov s možnosťou zriadenia nultého ročníka.
Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba
nadväzujúcimi vzdelávacími programami. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až
štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.
(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a) 16 žiakov v triede nultého ročníka,
b) 22 žiakov v triede prvého ročníka,
c) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej
školy,
d) 25 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,
e) 28 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
(6) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(7) Do nultého ročníka môže byť zaradené dieťa len s informovaným súhlasom zákonného
zástupcu dieťaťa. Takéto dieťa začína plniť povinnú školskú dochádzku v nultom ročníku.
(8) Triedu nultého ročníka možno zriadiť, ak sa v nej bude vzdelávať najmenej osem
žiakov; v neplnoorganizovanej základnej škole najmenej šesť žiakov.
(9) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami.
(10) Do triedy základnej školy možno začleniť žiaka so špeciálnymi výchovnovzdelávacími
potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného
poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo
žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu
miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a
32
prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej
štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné
náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak
po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho
dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(11) Výkonom práv začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
nemôžu byť obmedzené práva ostatných žiakov, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania.
(12) V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia
slobody je najviac 5 žiakov.
§ 30
(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že
sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto
základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje vo vzdelávaní
v plnoorganizovanej základnej škole.
(2) Vzdelávanie v základnej škole len s ročníkmi prvého stupňa sa môže organizovať aj
v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.
(3) Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,
že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto
základnej škole.
(4) V osobitných prípadoch najmä, ak je najbližšia základná škola ťažko dostupná, môže
zriaďovateľ základnú školu podľa odseku 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom počte detí.
(5) Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b),
môže základná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto stupňa vzdelania, ktoré sa
končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích
predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá
škola fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania;
pre fyzické osoby vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody sa toto vzdelávanie
organizuje v detašovaných triedach základných škôl v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch
na výkon trestu odňatia slobody alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.
(6) V základnej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.
(7) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik,
pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity po informovanom súhlase a dohode so
zákonným zástupcom žiaka.
(8) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu
základnej školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia
Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti
v základnej škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia
žiakov.
33
§ 31
(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak
základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť do inej základnej
školy. O prestupe žiaka rozhoduje v rámci rozhodovania o prijatí34) riaditeľ základnej školy,
do ktorej sa žiak hlási.
(2) Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného
odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o jeho prijatí riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak
prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku.
Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do piatich pracovných dní od
doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý,
fotokópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do školského registra podľa § 157 ods. 3
písm. b); ak sa jedná o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu
odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na
výkon trestu odňatia slobody.
(3) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti
zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia
príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského
vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu
zodpovedajúcemu jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám.
(4) Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre
deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo iných závažných
dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania
niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný
spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu. Ak je vyučovací predmet
zaradený ako prvá alebo posledná vyučovacia hodina dňa, môže byť žiak so súhlasom
zákonného zástupcu uvoľnený z výchovy a vzdelávania bez náhrady.
Tretí oddiel
STREDNÉ ŠKOLY
§ 32
Stredné školy sú
a) gymnázium,
b) stredná odborná škola,
c) konzervatórium.
34) § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34
§ 33
(1) V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 30.
(2) Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone
väzby organizovať vzdelávanie v detašovanej triede strednej školy alebo individuálne
vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre
zdravotnícke odbory vzdelania.
(3) V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom
a) prerušenie štúdia,
b) zmena študijného alebo učebného odboru,
c) prestup na inú strednú školu,
d) preradenie do základnej školy,
e) opakovanie ročníka,
f) postup do vyššieho ročníka,
g) zanechanie štúdia,
h) štúdium podľa individuálneho učebného plánu,
i) štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.
(4) Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní
v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí.
Štúdium v zahraničí môže povoliť aj opakovane, ale vždy len po úspešnom ukončení ročníka.
V prípade potreby uloží žiakovi povinnosť vykonať skúšky najviac z troch predmetov, pričom
rozdielová skúška z vyučovacieho jazyka je povinná.
§ 34
Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru
(1) Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú
školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka, na jeho
žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti žiačky alebo jej
zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo jej povoliť štúdium
podľa individuálneho učebného plánu.
(2) Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy
spravidla na začiatku školského roku. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná
spôsobilosť žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má
pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore a úspešné vykonanie
rozdielovej skúšky, ak ju riaditeľ určil.
§ 35
Prestup na inú strednú školu
(1) Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný
odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Prestup povoľuje na základe
žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe jeho žiadosti.
35
(2) Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do strednej
odbornej školy s iným študijným alebo učebným odborom alebo do gymnázia so štvorročným
alebo päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia.
(3) Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie rozdielovej
skúšky, ak ju riaditeľ školy určil.
(4) Ak riaditeľ strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka,35) je
povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka riaditeľovi strednej
školy, z ktorej žiak prestupuje, a fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pre ktorú sa žiak
pripravuje. Prestup sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej
škole, z ktorej prestupuje, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať
vzdelávanie v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej
školy, z ktorej prestúpil.
(5) Riaditeľovi strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle riaditeľ strednej školy,
z ktorej žiak prestupuje, fotokópiu dokumentácie žiaka do piatich pracovných dní od
doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do školského
registra podľa § 157 ods. 3 písm. b).
(6) Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj
v priebehu prvého ročníka.
(7) Riaditeľ strednej školy môže povoliť žiakovi štúdium na obdobnej škole v zahraničí.
§ 36
Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy
(1) Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v
strednej škole, môže byť preradený do základnej školy
a) ak sa mu nepovolí opakovať ročník,36)
b) ak stratí zdravotnú spôsobilosť,
c) ak stratí športovú výkonnosť,
d) na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.
(2) Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení
povinnej školskej dochádzky v základnej škole.37)
(3) Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej školy,19) zákonný
zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na
plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti
v tejto lehote informuje riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka do základnej
35) § 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36) § 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37) § 8 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36
školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo
neinformuje riaditeľa strednej školy v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej školy
podľa osobitného predpisu.38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr
do piatich dní od prijatia informuje o tejto skutočnosti riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol
o preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku
školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom,
ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol
prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy zašle
fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia
informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do školského registra podľa
§ 157 ods. 3 písm. b).
§ 37
Opakovanie ročníka
(1) Riaditeľ strednej školy rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia
jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej
žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca.
(2) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku,
opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa
školského roka príslušného ročníka.
(3) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného
vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.
§ 38
Postup do vyššieho ročníka strednej školy
(1) Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka
vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa § 55
ods. 16.
(2) Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade
školy preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe
výsledkov komisionálnej skúšky. Maloletého žiaka možno preradiť bez absolvovania
predchádzajúceho ročníka do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.
38) § 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37
§ 39
Zanechanie štúdia
(1) Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to
písomne riaditeľovi strednej školy; ak je žiak maloletý, písomné oznámenie podá jeho
zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do školského registra podľa § 157 ods. 3
písm. b).
(2) Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi
strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia.
§ 40
Štúdium jednotlivých predmetov
(1) Vedomosti, ktoré žiaci alebo iné fyzické osoby získali samostatným štúdiom
jednotlivých vyučovacích predmetov, môžu preukázať vykonaním skúšky. Skúškou
preukazujú vedomosti v rozsahu celého vyučovacieho predmetu za všetky ročníky štúdia.
Štúdiom jednotlivých vyučovacích predmetov sa môžu pripraviť aj na vykonanie maturitnej
skúšky alebo záverečnej skúšky okrem predmetov pre odbornú zložku prípravy
v zdravotníckych odborov vzdelania.
(2) Na skúšku sa môže uchádzač prihlásiť, ak preukáže, že získal nižšie stredné vzdelanie,
a oznámi vyučovací predmet, z ktorého chce skúšku vykonať.
(3) Riaditeľ strednej školy rozhodne o povolení vykonať skúšku z jednotlivých
vyučovacích predmetov39) najneskôr do troch týždňov od doručenia žiadosti; súčasne určí
termín vykonania skúšky, ktorá sa musí vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po doručení
žiadosti.
(4) Pri skúške uchádzač preukáže svoju totožnosť. Skúška sa koná pred komisiou.
O úspešne vykonanej skúške vydá škola vysvedčenie.
(5) Ak to vyžaduje charakter vyučovacieho predmetu a súčasťou školského vzdelávacieho
programu je aj písomná skúška alebo praktická skúška, uchádzač vykoná aj tieto skúšky.
§ 41
Gymnázium
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá
pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe
a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie
programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých
39) § 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38
školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe, kultúre a
športe.
§ 42
Stredná odborná škola
(1) Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje
žiakov v najmenej dvojročnom a najviac päťročnom vzdelávacom programe príslušného
odboru vzdelávania. Vzdelávacie programy strednej odbornej školy sú zamerané
predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností v národnom hospodárstve,
zdravotníctve, verejnej správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach a môžu pripravovať aj
na ďalšie štúdium.
(2) Stredné odborné školy poskytujúce vzdelanie na výkon povolaní a odborných činností
sa členia na typy. Odborné vzdelávanie a príprava v strednej odbornej škole rozvíjajú
vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú
vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností.
(3) Stredisko praktického vyučovania zodpovedá za výchovu a vzdelávanie podľa
učebných plánov a učebných osnov, pritom spolupracuje so strednou odbornou školou, ktorá
pre žiakov zabezpečuje teoretické vyučovanie.
(4) Stredná odborná škola zabezpečuje žiakom teoretické vyučovanie a praktické
vyučovanie. Ak stredná odborná škola zabezpečuje žiakom len teoretické vyučovanie, žiaci
absolvujú praktické vyučovanie v stredisku praktického vyučovania alebo pracovisku
praktického vyučovania.
(5) Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho
programu učebného odboru alebo študijného odboru v strednej odbornej škole stupeň
vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.
§ 43
Praktické vyučovanie
(1) Praktické vyučovanie je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
v stredných odborných školách a konzervatóriách.
(2) Praktické vyučovanie vytvára predpoklady na výkon povolania a pracovných činností.
Poskytuje žiakom najmä praktické zručnosti, návyky a získanie schopností nevyhnutných pre
výkon povolania a pracovných činností.
(3) Hlavnými formami praktického vyučovania sú
a) odborný výcvik,
b) odborná alebo umelecká prax,
c) praktické cvičenie.
(4) Odborný výcvik je odborný vyučovací predmet praktického vyučovania, ktorý sa
uskutočňuje cvičnou prácou.
39
(5) Cvičné práce sa uskutočňujú formou zhotovovania výrobkov, poskytovaním služieb
alebo vykonávaním odborných činností zodpovedajúcich povolaniu a pracovným činnostiam,
pre ktoré odbor vzdelávania žiakov pripravuje.
(6) Odborná prax alebo umelecká prax je odborný vyučovací predmet praktického
vyučovania. Odborná prax alebo umelecká prax sa podľa schválených vzdelávacích
programov môže vykonávať aj v čase školských prázdnin.
(7) Praktické cvičenia sú zamerané na overenie a prehĺbenie teoretických poznatkov,
nácvik a získanie zručností pri technologických, technických, ekonomických, zdravotníckych,
grafických a iných činnostiach.
(8) Praktické vyučovanie sa uskutočňuje skupinovou formou v školách, v strediskách
praktického vyučovania a v školských zariadeniach, zdravotníckych zariadeniach40) alebo
individuálne na pracoviskách praktického vyučovania a pracoviskách iných právnických osôb
alebo fyzických osôb.
(9) Školským zariadením na výkon praktického vyučovania žiakov strednej odbornej
školy sú stredisko odbornej praxe a školské hospodárstvo podľa § 118.
(10) Pracovisko praktického vyučovania môže zriadiť aj právnická osoba alebo fyzická
osoba.
(11) Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré zabezpečujú praktické vyučovanie sú povinné
utvárať podmienky na jeho výkon a plniť povinnosti ustanovené osobitným predpisom.41)
(12) Ak sa praktické vyučovanie žiakov bude uskutočňovať u právnických osôb alebo
fyzických osôb, riaditeľ školy uzavrie s nimi dohodu, ktorá obsahuje najmä
a) druh činností, ktoré budú žiaci vykonávať pri praktickom vyučovaní,
b) miesto konania praktického vyučovania,
c) časový rozvrh praktického vyučovania,
d) dĺžku a deň začatia praktického vyučovania,
e) počet žiakov, ktorí sa zúčastnia na praktickom vyučovaní,
f) pracovné a hygienické podmienky (ubytovacie a stravovacie podmienky,
poskytovanie výstroja, náradia a osobných pracovných prostriedkov),
g) opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri praktickom vyučovaní,
h) počet majstrov odbornej výchovy a inštruktorov.
(13) Počas praktického vyučovania má žiak práva a povinnosti ustanovené podľa
osobitného predpisu.41)
40) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 770/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce
znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov.
41) Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
40
§ 44
Konzervatórium
(1) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie.
Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých
a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.
(2) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách
alebo kolektívne.
(3) Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne
nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na
vyučovanie.
(4) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného
vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú
skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa
štúdium uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom
ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou a podľa šesťročného
vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú
skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.
(5) Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou
alebo ako internátna škola.
(6) Konzervatórium poskytuje
a) nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého
ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,
b) úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním
maturitnej skúšky,
c) vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním
absolventskej skúšky.
§ 45
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania sú
a) nadstavbové štúdium,
b) pomaturitné štúdium.
§ 46
Nadstavbové štúdium
(1) Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných
škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore
vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.
(2) Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného
odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci
41
a) zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých
technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,
b) pripravujú na ďalšie vzdelávanie.
§ 47
Pomaturitné štúdium
(1) Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách v záujme
zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.
(2) Stredné odborné školy môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích
programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali
úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.
(3) Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy
a) zdokonaľovacie štúdium alebo inovačné štúdium, v ktorom si žiaci zdokonaľujú alebo
inovujú vedomosti a zručnosti v už absolvovanom študijnom odbore na strednej
odbornej škole; štúdium sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou,
b) kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore
vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou
zložkou maturitnej skúšky (ďalej len „odborná zložka“), ktoré neboli súčasťou
predtým vykonanej maturitnej skúšky,
c) špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti
vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných
činností a pracovných funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným
zameraním zodpovedajú predtým absolvovanému študijnému odboru na strednej
odbornej škole; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným skončením
špecializačného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 odsek 5
písm. a),
d) vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne
vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon
konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov,
ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné
stredné všeobecné vzdelanie; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným
ukončením vyššieho odborného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa
§ 16 odsek 5 písm. a); vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách,
ktorým študujúci získavajú odbornú spôsobilosť na výkon povolania v študijnom
odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný
radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.
§ 48
(1) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom typy
stredných odborných škôl, typy konzervatórií, sústavu odborov vzdelávania pre stredné školy,
druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť
na ďalšie vzdelávanie, organizáciu vzdelávania v nich, rozsah štúdia, dĺžku štúdia a priebeh
štúdia, hodnotenie a klasifikáciu žiakov, zoznam študijných odborov stredných odborných
škôl, v ktorých sa vydáva okrem vysvedčenia o maturitnej skúške výučný list, podrobnosti
o jednotlivých formách štúdia a zmenách v priebehu štúdia; sústavu odborov vzdelávania pre
42
stredné odborné školy ustanoví po dohode s príslušným ústredným orgánom štátnej správy.
Sústavu odborov vzdelávania pre stredné odborné školy v pôsobnosti iných ústredných
orgánov štátnej správy ustanovuje ministerstvo školstva po dohode s príslušným ústredným
orgánom štátnej správy všeobecne záväzným právnym predpisom.
(2) Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich
nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia
tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.
Štvrtý oddiel
ZÁKLADNÁ UMELECKÁ ŠKOLA
§ 49
(1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie podľa
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania prevažne pre žiakov základnej školy. Základná
umelecká škola môže organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením povinnej školskej
dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých.
(2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17,
pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a v
konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo
umeleckým zameraním.
(3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné
a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže škola zriadiť
iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.
(4) Výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou31)
alebo samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(5) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom v základnej umeleckej škole
prispieva:
a) zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre
jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu,29)
b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.43)
(6) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 5, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to
písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi
a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
42) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení
neskorších predpisov.
43) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43
§ 50
Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole
(1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.
(2) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia,
ak
a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49
ods. 4.
§ 51
Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách
(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s
rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.
(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa
základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.
(3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov
a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň
základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.
(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne
nadanie a vynikajúce študijné výsledky.
(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách,
konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.
(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.
(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích
predmetoch určujú učebné plány.
(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť
alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.
§ 52
Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách
(1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia
predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia
nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.
(2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy
žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov,
ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo
študijného zamerania.
44
(3) Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy
trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.
(4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili
odporúčaný vek pre štúdium zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.
(5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí
úspešne vykonali komisionálnu skúšku.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na
štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a
súťaží.
Piaty oddiel
JAZYKOVÁ ŠKOLA
§ 53
(1) Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa
vzdelávacieho programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním
a pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa
uskutočňuje v kurzoch.
(2) Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent získať
vzdelanie podľa § 17 ods. 3. Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích jazykov pre
žiakov základných škôl, stredných škôl, študentov vysokých škôl a dospelých.
(3) Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej jazykovej
skúšky na jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Štátnu
jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej škole neštudoval.
(4) Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná pred trojčlennou
skúšobnou komisiou, ktorú riadi jej predseda, vymenovaný príslušným orgánom miestnej
štátnej správy v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho aj odvolá. Členov
skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky,
ktorý je menovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie dvoch
rokov.
(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov
(ďalej len „školné“) a zo zápisného.
(6) Výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykových školách zriadených obcou31)
a samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(7) Príspevok na úhradu ročných nákladov v jazykovej škole, ktorú zriaďuje obec alebo
samosprávny kraj, je najviac 100 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa
podľa osobitného predpisu29) alebo 100% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu podľa osobitného predpisu.43) Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ
jazykovej školy môže znížiť alebo odpustiť školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a
45
predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(8) Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra preukáže, že sa zo závažných
osobných dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola mu vráti školné. Zápisné sa
nevracia.
(9) Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného kurzu, ak
takýchto poslucháčov nemožno preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.
(10) Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnych
jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.
(11) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob
prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových
školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti
štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne
jazykové skúšky.
Štvrtá časť
FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE
A KLASIFIKÁCIA VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
§ 54
Formy organizácie výchovy a vzdelávania
(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou
štúdia alebo externou formou štúdia.
(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo
nepretržitá.
(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4) Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa
individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.
(5) Poldenné vzdelávanie je organizované len v dopoludňajších alebo len
v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších
hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(7) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 6 so zabezpečením
ubytovania a stravovania.
(8) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až
15 hodín týždenne.
46
(9) Diaľkové vzdelávania je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem
konzultačných hodín.
(10) Dištančné vzdelávania je diaľkové vzdelávanie prostredníctvom korešpondencie,
telekomunikačných médií a iných prostriedkov, pri ktorých spravidla nedochádza k priamym
kontaktom medzi pedagogickým zamestnancom a samostatne študujúcim žiakom.
(11) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou
štúdia (ďalej len „kombinované štúdium“).
(12) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou
formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.
(13) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok
dlhšia ako denná forma štúdia.
(14) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove
v základných školách a stredných školách
§ 55
(1) Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva podľa úrovne
dosiahnutých výsledkov
a) slovným hodnotením,
b) klasifikáciou,
c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(2) Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe.
(3) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch nultého ročníka, prípravného
ročníka a prvého až štvrtého ročníka základnej školy sa môže hodnotiť slovne týmito
stupňami:
a) dosiahol veľmi dobré výsledky,
b) dosiahol dobré výsledky,
c) dosiahol uspokojivé výsledky,
d) dosiahol neuspokojivé výsledky.
(4) Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným
postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.
(5) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami
a) 1 - výborný,
b) 2 - chválitebný,
c) 3 - dobrý,
d) 4 - dostatočný,
e) 5 - nedostatočný.
(6) Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami
47
a) 1 - veľmi dobré,
b) 2 - uspokojivé,
c) 3 - menej uspokojivé,
d) 4 - neuspokojivé.
(7) Celkové hodnotenie žiaka nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého ročníka
základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje takto
a) prospel,
b) neprospel.
(8) Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy a žiaka
strednej školy, ktorý bol hodnotený podľa odseku 1 písm. b), sa na konci prvého a druhého
polroka vyjadruje na vysvedčení takto:
a) prospel s vyznamenaním,
b) prospel veľmi dobre,
c) prospel,
d) neprospel.
(9) Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho
klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú a klasifikáciu jeho
správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.
(10) Žiak hodnotený slovne prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom
vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho
správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.
(11) Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete
nemá stupeň prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných
vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.
(12) Žiak hodnotený slovne prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom
predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie
je hodnotené ako „veľmi dobré“.
(13) Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá
stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích
predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.
(14) Žiak hodnotený slovne prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete
nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
(15) Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom
vyučovacom predmete.
(16) Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho predmetu
aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
(17) Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po
opravnej skúške stupeň prospechu nedostatočný.
48
(18) Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu
nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích
predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže
opakovať ročník na základe rozhodnutia vydaného riaditeľom školy.
(19) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v náhradnom termíne
zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí.
(20) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, je
hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.
§ 56
(1) Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku, žiak
sa za prvý polrok neklasifikuje; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie
náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa klasifikácia mohla uskutočniť najneskôr do dvoch
mesiacov po skončení prvého polroku.
(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak
je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch
určených riaditeľom školy.
(3) Žiak, ktorý má na konci druhého polroku prospech nedostatočný najviac z dvoch
povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom
hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú
skúšku.
(4) Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je
nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v
prvom polroku.
(5) Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky
a) podľa odseku 3 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných
dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť
vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a žiakovi, ktorý bol
klasifikovaný podľa odseku 2, najneskôr do 15. októbra,
b) podľa odseku 4 vykonali najneskôr do klasifikačnej porady za druhý polrok.
(6) Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa klasifikuje z
vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu
nedostatočný.
(7) Žiak nadstavbového, pomaturitného a vyššieho odborného štúdia sa neklasifikuje zo
správania.
§ 57
Komisionálne skúšky v základných a stredných školách
(1) Žiak sa klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky
49
a) ak vykonáva rozdielovú skúšku v stredných školách,
b) ak je skúšaný v náhradnom termíne,
c) ak žiak alebo zákonný zástupca požiada o preskúšanie žiaka,
d) ak sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa školy,
e) ak vykonáva opravné skúšky,
f) v štúdiu podľa individuálneho učebného plánu v stredných školách,
g) v prípade oslobodenia žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
h) pri praktických skúškach a skúškach z hlavného odboru štúdia na konci prvého a
druhého polroka na školách so vzdelávacím programom umeleckého zamerania a
konzervatóriách,
i) v štúdiu jednotlivých vyučovacích predmetov,
j) pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky,
k) pri individuálnom vzdelávaní podľa § 24,
l) vo vzdelávaní v základných školách na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa §
30 ods. 5.
(2) Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov. Komisia sa skladá z
predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ alebo majster odbornej
výchovy, skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster odbornej výchovy
vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet, a prísediaceho, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok komisionálnej
skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky. Výsledok každej
komisionálnej skúšky je pre klasifikáciu žiaka konečný.
(3) Ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti klasifikácie na
konci prvého a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia,
požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o
preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z tohto vyučovacieho predmetu
hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
(4) O možnosti vykonať komisionálnu skúšku podľa odseku 1 rozhodne riaditeľ školy.44)
Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho komisionálnom
preskúšaní.
§ 58
Opatrenia vo výchove
(1) Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno
žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.
(2) Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo
pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, vedúceho strediska praktického
vyučovania, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.
44) § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
50
(3) Ak žiak svojim správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných
žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do
takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ
školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť
ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania,
umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca.
Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá
a) zákonného zástupcu,
b) zdravotnú pomoc,45)
c) Policajný zbor.46)
(4) Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného
opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.
Piata časť
PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
PRIJÍMANIE NA PREDPRIMÁRNE VZDELÁVANIE
§ 59
(1) Na predprimárne vzdelávanie v materských školách sa prijíma spravidla dieťa od troch
do šiestich rokov jeho veku; výnimočne možno prijať dieťa od dvoch rokov veku. Na
predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktorému bol
odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené
plnenie povinnej školskej dochádzky.
(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok
veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne
odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.
(3) Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín na
podávanie žiadosti na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský
rok a podmienky na prijatie zverejní v mieste sídla materskej školy obvyklým spôsobom.
(4) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie
podľa osobitného predpisu.47) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže určiť adaptačný alebo
diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V
materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže diagnostický
pobyt dieťaťa presiahnuť dobu tri mesiace, nesmie byť ale dlhší ako jeden rok.
45) Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z..
46) § 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
47) § 5 ods. 13 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51
(5) O prijatí dieťaťa so zdravotným postihnutím rozhoduje riaditeľ materskej školy po
vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a vyjadrení
všeobecného lekára pre deti a dorast; ak sa jedná o dieťa so zmyslovým a telesným
postihnutím, vyjadrením príslušného odborného lekára.
(6) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa,
ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného
odporúčania jeho ošetrujúceho lekára.
(7) Dieťa môže byť prijaté na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.
Druhý oddiel
PRIJÍMANIE NA ZÁKLADNÉ VZDELÁVANIE
§ 60
(1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia
povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20
ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného
zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok
veku, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
a všeobecného lekára pre deti a dorast.
(2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy34) do 31. mája, ktorý
predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať.
(3) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku
a dosiahlo školskú spôsobilosť.
(4) Do nultého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa zo sociálne znevýhodneného
prostredia, u ktorého je predpoklad, že jeho zaradením do nultého ročníka sa jeho vývin
vyrovná. Do nultého ročníka sa prijíma aj dieťa podľa § 19 ods. 4 až 7.
(5) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje
zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý
následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí
inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
§ 61
(1) O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ
školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia
výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia
dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími
potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho
dieťaťa.
(2) Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý
nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania
52
jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode
s lekárom.
(3) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre
žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo
jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení
príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi
žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného
zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný
zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 10.
Tretí oddiel
PRIJÍMANIE NA VZDELÁVANIE V STREDNÝCH ŠKOLÁCH
§ 62
Predpoklady prijatia na vzdelávanie
(1) Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť
prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil
podmienky prijímacieho konania.
(2) Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo
osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý
získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej
školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(3) Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a)
a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho programu
základnej školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie stredné vzdelanie
podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(4) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného
vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý neukončil vzdelávací program základnej školy
v poslednom ročníku alebo posledný ročník neukončil úspešne.
(5) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže
byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil
podmienky prijímacieho konania.
(6) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b)
a splnil podmienky prijímacieho konania.
(7) Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného
vzdelávania v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie
podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
53
(8) Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal
stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho
konania.
(9) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho štúdia
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4
písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(10) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4
písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie
podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(11) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania
v strednej odbornej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné
vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné
stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho
konania.
(12) Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej
strednej školy.
(13) Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie
kritérií na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne
záväzným právnym predpisom.
(14) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam
študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania.
§ 63
Prihlášky na vzdelávanie
(1) Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať dve prihlášky na
vzdelávanie na tlačive schválenom ministerstvom školstva na dve stredné školy alebo na dva
odbory vzdelávania tej istej strednej školy; v odôvodnených prípadoch môže podať ďalšie dve
prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku podľa § 66 ods. 7.
(2) Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podáva prihlášku riaditeľovi
základnej školy, ktorú žiak navštevuje, do 20. februára na štúdium v odboroch vzdelávania,
ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania; do 10. apríla na
ostatné odbory vzdelávania. Na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej
školy odošle prihlášku na strednú školu
a) do 28. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie
špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,
b) do 20. apríla na ostatné odbory vzdelávania.
(3) Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú
školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná
54
škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia zo
základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.
(4) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške vyjadrenie všeobecného
lekára o schopnosti študovať zvolený odbor výchovy a vzdelávania.
(5) Na prihláške na vzdelávanie sa vyžadujú tieto osobné údaje
a) meno a priezvisko, rodné číslo, vyučovací jazyk, štátne občianstvo, potvrdenie
o zdravotnej spôsobilosti žiaka, výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka na základnej
škole,
b) meno a priezvisko, adresa a telefónny kontakt zákonných zástupcov.
(6) Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej
olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdium o ktoré sa uchádza.
Organizácia prijímacieho konania
§ 64
(1) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, určí
ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov
stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15.
októbra.
(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy
predloží najneskôr do 30. júna návrh na počet tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v
nasledujúcom školskom roku zriaďovateľovi školy.
(3) Zriaďovateľ rozhodne o návrhu počtu tried prvého ročníka pre nasledujúce prijímacie
konanie do 15. septembra, ak záujem žiakov výrazne prevyšuje určený počet tried, upraví
zriaďovateľ počet tried prvého ročníka, s výnimkou počtu tried gymnázií s osemročným
vzdelávacím programom, do začiatku termínu konania prijímacích skúšok.
(4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne o návrhu počtu tried a počtu žiakov
prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre
nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra tak, aby počet žiakov do týchto tried
neprekročil 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Návrh prerokuje
s príslušným zriaďovateľom.
§ 65
(1) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady
školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého
ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Tieto údaje zverejní
a) do 1. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie
špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,
b) do 31. marca na ostatné odbory vzdelávania.
(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu
prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie
55
skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania podľa §
66 ods. 6. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne
podľa odseku 1; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí
s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.
(3) Riaditeľ strednej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť kritériá
na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Pri prijímaní žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka
základnej školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90 % rozhoduje
riaditeľ školy bez prijímacej skúšky; toto sa nevzťahuje na školu so vzdelávacím programom
učebného odboru alebo študijného odboru, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností,
zručností alebo nadania.
(5) Kritériá podľa odsekov 3 a 4 oznámi riaditeľ školy najneskôr v termíne podľa odseku
1.
(6) Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky podľa
odseku 3 alebo 4 najneskôr 10 dní pred termínom konania prijímacích skúšok.
(7) Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností,
zručností alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a
gymnázium so zameraním na telesnú výchovu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.
(8) Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnázium možno
prijať uchádzača len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do
vyšších ročníkov stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií
nevzťahujú.
§ 66
Prijímacia skúška
(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo
z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie
príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.
(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa §
64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.
(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na
štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z
vyučovacích predmetov koná takto
a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím
programom odboru vzdelávania v základnej škole,
b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný
zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.
(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú
školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1.
Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole
56
osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na
strednej škole.
(5) Ak na prijatie uchádzača treba overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie,
riaditeľ strednej školy určí na toto overenie termín v čase od 25. marca do 15. apríla.
(6) Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch
termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu
skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov
sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného
pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň.
(7) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či
sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre
žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do
6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok
a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.
(8) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred
termínom ich konania.
(9) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v
riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom
týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný
zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej
skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých
prijíma do prvého ročníka.
(10) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom
roku, pre ktorý sa skúška vykonala.
Rozhodovanie o prijatí
§ 67
(1) O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne35) riaditeľ strednej školy na základe
výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov
prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje
prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.
(2) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť
na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.
(3) Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú
schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí rovnako vyhovujú kritériám prijímacieho konania.
(4) Riaditeľ strednej školy rozhoduje o prijatí uchádzača, ktorý sa bude pripravovať pre
fyzickú osobu alebo pre právnickú osobu, po dohode s touto fyzickou osobou alebo s
právnickou osobou.
57
(5) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným
riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania,
o ktorý sa uchádza, a na výsledky dosiahnuté v celoslovenskom testovaní žiakov deviatych
ročníkov základných škôl.
§ 68
(1) Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa
výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej
skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch
pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Zoznam obsahuje
poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom11) zoradených podľa celkového
počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu
skúšku úspešne alebo neúspešne.
(2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr
v lehote podľa odseku 1.
(3) Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a
spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis
prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu
na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá
uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá
stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole
a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá
ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol
uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné.
(4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný
zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia
rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa
súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača
podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(5) Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných
prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému
zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.
§ 69
Prijímanie na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na
nadstavbové štúdium a na pomaturitné štúdium
(1) O počte tried prvého ročníka a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne riaditeľ
školy po dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla. Ak je zriaďovateľom
samosprávny kraj, túto skutočnosť prerokuje s príslušným orgánom miestnej štátnej správy v
školstve.
58
(2) Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási do
31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať prihlášku
do 31. júla.
(3) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu, obsah a
rozsah prijímacej skúšky, prípadne overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania
uchádzačov. Určí kritériá na úspešné vykonanie skúšky, ako aj ostatné podmienky prijatia na
štúdium. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích
skúšok.
(4) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá
na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky.
(5) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní
pred ich termínom.
(6) Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch: prvým termínom je posledný úplný
júnový týždeň, druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky
určí riaditeľ strednej školy.
(7) Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov
prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní
berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na
výkon povolania.
§ 70
Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl
(1) Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej
strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu
maloletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky, ktorej
predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného
vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu.
(2) Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na ktorú
sa uchádzač hlási.
(3) Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí
maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia
poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, možno
prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku,
prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ strednej školy.
§ 71
(1) Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve
a samosprávnemu kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov
o štúdium na stredných školách.
59
(2) Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v
školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o počte
prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť aj
riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.
(3) Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 7 prijatí na
štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení deviateho ročníka
základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a nemajú splnenú povinnú školskú
dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí po prerokovaní so
zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom strednej školy a jeho zriaďovateľom
plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole.
(4) Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku,
určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve po
prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.
Šiesta časť
UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH
§ 72
Spôsoby ukončovania
Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené
a) záverečnou skúškou,
b) maturitnou skúškou,
c) záverečnou pomaturitnou skúškou,
d) absolventskou skúškou.
§ 73
Záverečná skúška
(1) Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva
určeného vzdelávacími štandardami štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci
pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na
ktoré sa pripravujú.
(2) Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník
vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.
(3) Záverečná skúška sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. Praktická časť
záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky; praktickú
časť záverečnej skúšky možno vykonať aj v inom termíne najmä z dôvodu sezónnych prác.
(4) Záverečná skúška sa koná
a) v riadnom skúšobnom období od 16. júna do 30. júna,
b) v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho
školského roka.
60
(5) Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie
dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.
§ 74
Maturitná skúška
(1) Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva
určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať
získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na
ktoré sa pripravujú.
(2) Súčasťou maturitnej skúšky v stredných odborných školách je teoretická časť
maturitnej skúšky a praktická časť maturitnej skúšky (ďalej len „odborná zložka“). Cieľom
odbornej zložky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích
predmetov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke
zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.
(3) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej
časti. Súčasťou internej časti maturitnej skúšky je aj teoretická časť odbornej zložky
a praktická časť odbornej zložky.
(4) Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa §
76 ods. 5, ak úspešne ukončil príslušný ročník štúdia vzdelávacieho programu študijného
odboru a ak vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej
skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 a praktickú časť odbornej zložky.
(5) Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných
vyučovacích predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova,
uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.
(6) Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovni jazykovej náročnosti
Spoločného európskeho referenčného rámca.
(7) Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním
dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej
skúšky alebo len internej časti maturitnej skúšky. V riadnom skúšobnom období môže žiak
dobrovoľne konať maturitnú skúšku najviac z dvoch predmetov.
(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi
medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa
vykonávacieho protokolu.
(9) V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov
podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného
programu. Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje sa
rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.
61
§ 75
Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku
(1) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru
v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného
odboru v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety,
ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob
vykonania maturitnej skúšky.
(2) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru
v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného
odboru v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30.
septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so
zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho
predmetu.
(3) Zmenu predmetov alebo zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo
dodatočné prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi triednemu učiteľovi
najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide
o dlhodobý pobyt v zahraničí, zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára.
§ 76
Externá a interná časť maturitnej skúšky
(1) Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva a vyhodnocuje
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Externá časť
maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Dozor
pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a oprave testov vykonáva pedagogický
zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť maturitnej skúšky
koná.
(2) Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8 nie je záväzné vykonanie externej
časti maturitnej skúšky podľa odseku 1 a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
z tých predmetov, ktorých formu maturitnej skúšky osobitne ustanovuje medzinárodná
zmluva.
(3) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky
z predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 5 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka, ktorý
si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.
(4) Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky sa môže
konať aj formou
a) ústnou,
b) praktickou,
c) predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,
d) obhajoby komplexnej odbornej práce alebo projektu alebo úspešnej súťažnej práce,
e) realizácie a obhajoby experimentu,
f) kombinácie foriem podľa písmen a) až e).
62
(5) Písomná forma internej časti maturitnej skúšky je písomný test, ktorý zadáva Národný
ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Písomná forma internej
časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.
(6) Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem jej písomnej formy podľa odseku 5.
(7) Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy
internej časti maturitnej skúšky podľa odseku 5 a praktickej časti odbornej zložky najviac z
troch predmetov.
(8) Žiak vykoná internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy a praktickej časti
odbornej zložky v priebehu najviac piatich pracovných dní.
(9) Žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval. Ak si žiak
bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykoná ju
rovnakým spôsobom a v rovnakom jazyku ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom
jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích
jazykoch, žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku v súlade so školským vzdelávacím
programom.
(10) Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej
skúšky podľa odsekov 1 a 5 uskutočnila v rozpore s týmto zákonom alebo sa nedodržala
zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu,48) minister školstva Slovenskej
republiky (ďalej len „minister školstva“) vyhlási konanie tejto skúšky za neplatné. Nový
termín konania skúšky vyhlási minister školstva.
(11) Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy
podľa odseku 5 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na
vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.
§ 77
Termíny konania maturitnej skúšky
(1) Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom
skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka,
mimoriadne skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo
v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(2) Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej
skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.
(3) Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5,
určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.49)
48) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
49) § 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
63
(4) Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej
skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka,
ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru a pre žiaka podľa §
89 ods. 2.
(5) Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy
internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v apríli až máji príslušného
školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný
termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho
školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná skúška z internej časti
maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 sa koná v septembri alebo
februári nasledujúceho školského roka.
(6) Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky
externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76
ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.
(7) Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási do 30. septembra nasledujúceho
školského roka riaditeľovi školy.
(8) Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej
časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5
určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred konaním
maturitnej skúšky.
§ 78
Záverečná pomaturitná skúška
(1) Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník
štúdia.
(2) Záverečná pomaturitná skúška je odborná skúška, v ktorej sa overuje úroveň
zdokonalenia alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných pomaturitným
zdokonaľovacím štúdiom alebo inovačným štúdiom.
(3) Záverečná pomaturitná skúška sa skladá z teoretickej časti odbornej zložky a
praktickej časti odbornej zložky. Podľa charakteru príslušného študijného odboru môže byť
súčasťou praktickej časti odbornej zložky písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická
časť odbornej zložky je ústna.
(4) Záverečná pomaturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, v
mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského
roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.
64
§ 79
Absolventská skúška
(1) Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.
(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň
špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných
činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností.
Absolventská skúška obsahuje
a) na konzervatóriu absolventské výkony z hlavného odboru štúdia alebo hlavných
odborov štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z
pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,
b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú
skúšku z pedagogickej prípravy,
c) na škole úžitkového výtvarníctva praktickú skúšku z hlavného odboru štúdia vrátane
obhajoby, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného
študijného odboru a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,
d) na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného
študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,
e) na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu
a komplexnú skúšku z odborných predmetov.
(3) Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, absolventské
výkony podľa odseku 2 písm. a) a b) sa môžu konať od februára do júna. Absolventská
skúška sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári
nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.
Maturitné komisie
§ 80
(1) Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky
zabezpečujú tieto maturitné komisie:
a) ústredná maturitná komisia,
b) školská maturitná komisia,
c) predmetová maturitná komisia.
(2) Ústredná maturitná komisia plní tieto úlohy
a) vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,
b) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,
c) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
d) vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 10,
e) predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej
skúšky.
(3) Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva
minister školstva.
(4) Dohľad nad priebehom maturitných skúšok vykonáva predseda školskej maturitnej
komisie. Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia
predmetových maturitných komisií.
65
(5) Maturitné skúšky sa z jednotlivých vyučovacích predmetov konajú pred
predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a dvaja
skúšajúci. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac
predmetových maturitných komisií pre daný predmet.
(6) Maturitná skúška z odbornej zložky podľa jednotlivých študijných odborov sa koná
pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a
skúšajúci učitelia odborných predmetov; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa
vykonáva odborná výchova, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich
učiteľov odborných predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného
študijného odboru. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac
predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky a praktickú časť
odbornej zložky.
(7) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie
vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve50) na základe
návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania. Predseda
predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu školskej
maturitnej komisie.
(8) V triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej
dohody, školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ školy a predsedovia
predmetových maturitných komisií.
(9) Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré
vznikli na základe medzinárodnej dohody, vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca.
Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu
predmetovej maturitnej komisie.
(10) Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním,
ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, sa vymenúva do 15. marca zahraničnou
stranou.
(11) Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z
pedagogických zamestnancov školy; v osobitných prípadoch, najmä ak škola nemá
dostatočný počet skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie, môže skúšajúcich vymenovať
aj z pedagogických zamestnancov inej školy s ich súhlasom a po dohode s jej riaditeľom.
50) § 10 odsek 14 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
66
§ 81
(1) Predsedom školskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej komisie,
okrem predsedu ústrednej maturitnej komisie, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý
spĺňa kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.
(2) Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu.
(3) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie
nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa maturitná skúška
koná.
(4) Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže
byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa
a) kvalifikačné predpoklady a má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho
jazyka alebo
b) kvalifikačné predpoklady a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.
(5) Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v
predmetoch, z ktorých sa koná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len
pedagogický zamestnanec, ktorý
a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a úspešne vykonal
štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo
b) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a druhý vyučovací
jazyk je jeho materinský jazyk alebo
c) úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý
vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
(6) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška vykonáva.
(7) Skúšajúci predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v
predmetoch, ktorých skúška sa koná v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len
pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu,
z ktorého sa skúška koná a z ktorých aspoň jeden má štátnu jazykovú skúšku z druhého
vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.
§ 82
(1) Predseda školskej maturitnej komisie
a) kontroluje pripravenosť a organizáciu maturitnej skúšky,
b) kontroluje správnosť protokolu o maturitnej skúške,
c) podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,
d) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odosiela
príslušnému orgánu štátnej správy v školstve.
(2) Predseda predmetovej maturitnej komisie
a) riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,
b) kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky z príslušného predmetu,
67
c) zodpovedá za priebeh a hodnotenie externej časti maturitných skúšok z predmetu
maturitnej skúšky,
d) zodpovedá za správnosť protokolu o externej časti maturitných skúšok,
e) schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti
maturitnej skúšky z príslušného predmetu a ak má pochybnosti, požiada o stanovisko
Štátnu školskú inšpekciu,7) v prípade stredných zdravotníckych škôl ministerstvo
zdravotníctva,
f) kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitných skúšok,
g) podieľa sa na skúšaní a klasifikácii žiaka,
h) zodpovedá za klasifikáciu žiaka,
i) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z predmetu
maturitnej skúšky, ktorú odovzdá predsedovi školskej maturitnej komisie.
(3) Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu
vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.
(4) Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu
vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy alebo zástupca riaditeľa školy, ak nie je vymenovaný
nový predseda.
(5) Riaditeľ školy môže na odbornú zložku maturitnej skúšky prizvať so súhlasom
predsedu predmetovej maturitnej komisie odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so
súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe
žiaka nehodnotí.
Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku a skúšobná komisia pre absolventskú skúšku
§ 83
(1) Záverečná skúška a absolventská skúška sa konajú pred skúšobnou komisiou.
(2) Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda,
podpredseda a triedny učiteľ. V konzervatóriách sú stálymi členmi predseda, podpredseda
a vedúci oddelenia. Stálym členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku je aj zástupca
profesijnej komory, ak ho komora deleguje a ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného
vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu.51)
(3) Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú
a) pre záverečnú skúšku v strednej odbornej škole majster odbornej výchovy a učiteľ
odborných predmetov, v príslušných odboroch vzdelávania strednej odbornej školy
učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných predmetov,
b) pre absolventskú skúšku učiteľ skúšajúci odborné predmety a prísediaci.
51) Napríklad zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
68
(4) Riaditeľ školy môže na záverečnú skúšku a na absolventskú skúšku so súhlasom
predsedu skúšobnej komisie prizvať odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom
predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.
§ 84
(1) Predsedov skúšobných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v
školstve do 15. apríla; do 31. januára pre konzervatória.
(2) Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický zamestnanec spĺňajúci
kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe. Predsedu
skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa
skúška koná.
(3) Predsedom skúšobnej komisie pre absolventské skúšky v stredných zdravotníckych
školách pre príslušný študijný odbor môže byť pedagogický zamestnanec spĺňajúci
kvalifikačné predpoklady, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe a dva roky
odbornej zdravotníckej praxe.
(4) Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach
v mimoriadnom skúšobnom období je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním
poverený zástupca.
(5) Podpredsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z
pedagogických zamestnancov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať
len pedagogického zamestnanca školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.
(6) Prísediaceho učiteľa pre každý predmet určí riaditeľ školy z pedagogických
zamestnancov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa
skúška vykonáva.
§ 85
(1) Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a
hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok.
(2) Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať,
funkciu predsedu vykonáva podpredseda. Podpredseda môže vykonávať funkciu predsedu
skúšobnej komisie počas praktickej časti skúšky z odborných predmetov, najmä ak povaha
príslušného odboru vzdelávania vyžaduje časovo oddeliť túto časť skúšky od ústnych skúšok.
(3) Predseda skúšobnej komisie po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu skúšobnej
komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok.
Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia
§ 86
(1) Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške môže
byť vyjadrená percentom úspešnosti alebo stupňom prospechu.
69
(2) Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní
pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky. Ak sa hodnotenie internej časti
maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 výrazne odlišuje od
dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky, pri výslednej
známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne prospechu žiaka z tohto
predmetu počas jeho štúdia.
(3) Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba alebo zástupca zariadenia,
v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení ústavnej
starostlivosti (ďalej len „žiadateľ“), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do písomnej
práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce
do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ môže podať prostredníctvom
riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu
a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 do ôsmich dní odo
dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,7)
b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,7)
c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej
vykonania ministerstvu zdravotníctva.52)
(4) Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu
a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5, môže Štátna
školská inšpekcia uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,53)
b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie
pri zistení nedostatkov pri klasifikácii54) za prítomnosti školského inšpektora,
c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo
zdravotníctva uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo
nariadiť komisionálnu skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.
(5) Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.
(6) Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo
všetkých predmetov maturitnej skúšky.
52) § 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
53) § 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54) § 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
70
(7) Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky,
táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o
maturitnej skúške sa neuvádza.
§ 87
(1) Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške je vyjadrená
stupňom prospechu.
(2) Klasifikáciu žiaka na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške schvaľuje na
návrh skúšajúceho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy skúšobná komisia hlasovaním. Pri
rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie.
(3) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vychádza z klasifikácie jej písomnej, praktickej
a ústnej časti.
(4) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky vrátane hodnotenia z
predmetov a časti skúšky žiakovi oznámi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak
skúšku ukončil. Toto hodnotenie je konečné.
§ 88
Opravná skúška
(1) Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov,
neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať
opravnú skúšku z týchto predmetov alebo časti skúšky z týchto predmetov.
(2) Ak žiak strednej odbornej školy na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej
skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, vrátane praktickej časti a teoretickej
časti odbornej zložky skúšky, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná
komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo časti skúšky z
týchto predmetov.
(3) Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške z jednej časti skúšky
klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať
opravnú skúšku z tejto časti skúšky.
(4) Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od
ukončenia posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej
skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 žiak koná na strednej škole, na ktorej
konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť
maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu
formu internej časti maturitnej skúšky môže konať v riadnom termíne.
(5) Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú
skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, školská
maturitná komisia alebo skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku
z týchto predmetov.
71
(6) Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od
ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.
(7) Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch
predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže
školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.
(8) Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške klasifikovaný
stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 -
nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú
záverečnú skúšku alebo absolventskú skúšku.
(9) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo
absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom
období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.
Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia
§ 89
(1) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo
absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil
posledný ročník strednej školy.
(2) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške,
maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa
ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho
riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o
konanie skúšky v náhradnom termíne.
(3) Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej
pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie
nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium
zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne
prihlásil.
(4) Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej
skúške alebo absolventskej skúške nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej
komisie, predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.
(5) Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie alebo predseda skúšobnej
komisie, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť, v riadnom termíne nasledujúceho školského
roka.
(6) Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor a predseda
predmetovej maturitnej komisie alebo predseda skúšobnej komisie nedovolí žiakovi v skúške
pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť, v riadnom termíne nasledujúceho
školského roka.
(7) Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.
72
(8) Žiak, ktorý získal jazykový certifikát minimálne na úrovni B1/B2 jazykovej
náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca vydaného prostredníctvom vybraných
inštitúcií oprávnených vydávať jazykové certifikáty, môže riaditeľ školy uznať príslušný
certifikát ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka na základe písomnej žiadosti
žiaka.
(9) Žiadosť podľa odseku 8 predkladá žiak riaditeľovi školy najneskôr do 15. septembra
školského roka, v ktorom sa má maturitná skúška vykonať. Riaditeľ školy rozhodne o uznaní
náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka55) do sedem kalendárnych dní odo dňa
doručenia žiadosti.
(10) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam
vybraných inštitúcií oprávnených vydávať jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky
z cudzieho jazyka a podrobnosti o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka.
§ 90
(1) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej
skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení
je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky
vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa
uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.
(2) Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8, ktorý úspešne vykonal
maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích
jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom
jazyku.
(3) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej
skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie.
(4) Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky
v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o
maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.
(5) Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní záverečnej pomaturitnej
skúšky vydá vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške.
(6) Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o
absolventskej skúške a absolventský diplom.
(7) Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej
komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom vo
55) § 5 odsek 4 písm. o) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
73
všeobecnom záujme.56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou
mzdy.56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy
v školstve
a) vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu57) a cestovné náhrady58) pre
predsedov a členov komisií,
b) odborníkom z praxe cestovné náhrady58) a odmenu.59)
(8) Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní
strávených na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na
jeden deň zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.
(9) Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti
práce člena komisie.
(10) Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 7
vzniknutých počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia
v septembri.
(11) Výška nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy je najmenej 700
Sk a najviac 1000 Sk. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie
je najmenej 500 Sk a najviac 800 Sk a výška paušálnej časti odmeny pre predsedu
predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej
komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov
z praxe, je najmenej 200 Sk a najviac 400 Sk. Výška odmeny predsedu predmetovej
maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú
skúšku na odskúšaného žiaka je najmenej 30 Sk a najviac 60 Sk. Výška odmeny pre predsedu
školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, členov skúšobnej
komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je
najmenej 10 Sk a najviac 40 Sk.
§ 91
(1) Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú
skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy.
(2) Ak žiak strednej odbornej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku
a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu
práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
56) § 136 ods. 1 Zákonníka práce.
57) § 20 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
58) § 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
59) § 226 ods. 2 Zákonníka práce.
74
(3) Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku, záverečnú
pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad
skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského
roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(4) Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť
vykonať záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo
absolventskú skúšku.
§ 92
(1) Žiakom prestáva byť aj žiak,
a) ktorý zanechá štúdium,
b) ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku,
záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,
c) ktorý je zo štúdia vylúčený.
(2) Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.
§ 93
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam
predmetov maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej
časti maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných
školách, podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, teoretickej časti odbornej zložky,
praktickej časti odbornej zložky a absolventskej skúšky, umeleckých diel absolventských
výkonov, tém absolventských písomných prác, spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov
zo zdravotným znevýhodnením, pokyny na vykonávanie externej časti, písomnej formy
internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti hodnotenia a klasifikácie
maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.
Siedma časť
ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNOVZDELÁVACÍMI
POTREBAMI
Prvý oddiel
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným
znevýhodnením
§ 94
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa uskutočňuje
a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným
znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy,
b) v ostatných školách podľa tohto zákona
1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom
zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného
znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať
v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie
predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,
75
2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi
školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa
individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so
školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca
dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
(2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so
zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre
a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d) deti a žiakov s telesným postihnutím,
e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h) deti a žiakov hluchoslepých,
i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l) deti a žiakov s poruchami správania.
Vzdelávacie programy podľa písmena a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.
(3) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej
školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa
alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho
špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
§ 95
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so
zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách
a) materská škola,
b) základná škola,
c) stredné školy,
d) praktická škola,
e) odborné učilište.
(2) Základná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích
programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje špeciálna základná škola.
(3) Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného
znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych
výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
(4) Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím
špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu s učebnicami
a špeciálne upravenými učebnými textami podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb
dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.
76
(5) Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.
(6) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich
špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy
vnútorne diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.
(7) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona
o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia pre
školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na špeciálne triedy, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(8) Špeciálne triedy sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.
(9) Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného
znevýhodnenia pomáhajú prekonávať asistenti učiteľa.
§ 96
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením
(1) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu
a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).
(2) Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej
desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch,
najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj
s menším počtom detí, najmenej však s počtom štyri.
(3) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do
ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením.
Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ školy môže
povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 97
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm.
b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94
ods. 2.
(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm.
b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací
program.
(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až
jedenásť ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre
žiakov podľa § 2 písm. k), ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli
školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy
so vzdelávacím programom podľa § 95 ods. 1 písm. b). Absolvovanie prípravného ročníka sa
považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.
77
(4) Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri
zdravotníckom zariadení.
(5) Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym
postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne
člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo
pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú
držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa
variantu A alebo B,
(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať
žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne
pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte
žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu
žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) bod 1 možno zriadiť pre najmenej štyroch
žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu
žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 98
Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova
a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).
(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku
vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.
(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla
zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov
a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä
z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším
počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť
pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie
najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 99
Praktická škola
(1) Praktická škola je typ školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie
a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím
alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým
stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole.
Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na
rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú
na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.
78
(2) V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
praktické vyučovanie.
(3) Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet
žiakov klesne pod osem.
(4) V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov; v triede praktickej školy pre
žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre žiakov s autizmom alebo ďalšími
pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac šesť žiakov.
(5) V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na
výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj asistent učiteľa.
(6) Príprava v praktickej škole trvá najviac tri roky. Vzdelávací program praktickej školy
sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného
príslušným vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné
vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.
(7) Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva
činnosťou na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy.
Pracovisko praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah
vzdelávania.
(8) O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje
riaditeľ praktickej školy.
(9) Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov a
neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.
(10) Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na
skupiny.
(11) Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce
nižšie stredné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 100
Odborné učilištia
(1) Odborné učilište je typ školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy
a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom
s mentálnym postihnutím, alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným
postihnutím.
(2) V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
praktické vyučovanie.
79
(3) Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak
počet žiakov klesne pod osem.
(4) Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania
v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné
vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov
a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na
a) zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,
b) zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
c) vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie
o záverečnej skúške a výučný list.
(5) Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných
činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých
pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.
(6) Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy
a vzdelávania prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.
(7) Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím,
ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované.
Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak pokračovať
v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa alebo bude
pokračovať v príprave v praktickej škole.
(8) V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov; riaditeľ školy môže povoliť
prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch. V triede odborného učilišťa
pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac desať žiakov. V triedach odborného
učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom centre je počet žiakov zhodný
s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine odborného výcviku
v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov s viacnásobným
postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.
§ 101
Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy
(1) Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili
vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.
(2) Do praktickej školy sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili
základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje
zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.
(3) Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo
dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili vek
18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to aj vtedy, ak
nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.
80
(4) Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane
vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.
§ 102
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti
o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách,
spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti
o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania
žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov
a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti
o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.
Druhý oddiel
§ 103
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje
v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj
a) intelektového nadania detí a žiakov
1. všeobecného intelektového nadania,
2. špecifického intelektového nadania,
b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,
c) športového nadania detí alebo žiakov.
(2) Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté
poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so
všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
(3) Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí, a to
najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej.
(4) Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho
alebo kolektívneho športu.
(5) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje
prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.
(6) V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj
príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích
metód a organizačných foriem vyučovania.
(7) Pre rozvíjanie nadania vytvárajú
a) inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,
b) individuálne podmienky školy.
(8) Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie
tried alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.
81
(9) Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom
s nadaním vytvárajú tým, že sa im umožní
a) vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej
škole,
b) prijatie do školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,
c) rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole
a strednej škole,
d) preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,
e) absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,
f) absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,
g) získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako
určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,
h) súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých
prejavujú nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,
i) vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,
j) vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,
k) diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.
(10) Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s
nadaním a žiakov s nadaním.
(11) Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká
škola, jazyková škola, školské stredisko záujmovej činnosti a centrum voľného času.
§ 104
Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje
vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti s
nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy
a) materské školy,
b) základné školy,
c) stredné školy.
(2) Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách,
v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.
(3) V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania
uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem
vyučovania a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.
(4) Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.
(5) Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.
(6) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú
školy alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných
predmetov.
82
(7) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú
školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania
žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových
prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.
(8) Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj asistent učiteľa, ak je
intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.
(9) V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom až štvrtom ročníku
základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov a v triede
strednej školy najviac 22 žiakov.
(10) Školy alebo triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové školy alebo
športové triedy.
(11) Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy.
(12) Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej
školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej škole
môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.
(13) Športové triedy v stredných školách sa môžu zriadiť od prvého ročníka učebného
odboru alebo študijného odboru.
§ 105
Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo
žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú
úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou je
psychodiagnostické vyšetrenie,60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) bod 1.
(2) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní
žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením výchovnej
prevencie a poradenstva.
(3) Do športovej školy alebo športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1
prijímajú žiaci aj na základe zdravotnej spôsobilosti.
(4) Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov
vydá riaditeľ príslušnej školy do 1. februára.
60) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej
komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.
83
§ 106
Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a
vzdelávania tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo
žiakov podľa druhu ich nadania.
(2) Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich s rozvojom
nadania.
(3) Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení a
účasťou na športových súťažiach.
(4) Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských
prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do školy.
(5) Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo
vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej,
praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti
o diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu,
prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.
Tretí oddiel
§ 107
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia
(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo
sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím
špecifických metód a foriem.
(2) Pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia
a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia vytvárajú školy individuálne podmienky.
(3) Pod individuálnymi podmienkami sa rozumie
a) vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu,
b) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
c) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje,
d) využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(4) Ministerstvo školstva môže poskytnúť zriaďovateľom škôl podľa § 27 ods. 2 písm. b),
§ 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu
a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len „príspevok na žiakov
84
so sociálne znevýhodneného prostredia“). Príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia sa poskytuje podľa počtu žiakov, ktorým sa poskytuje dotácia na stravu, dotácia na
školské potreby alebo dotácia na motivačný príspevok podľa osobitného predpisu.61)
Príspevok na žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia sa poskytuje na žiakov z rodín,
ktorých priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je
najviac vo výške životného minima podľa osobitného predpisu.62)
(5) Výšku príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia určuje ministerstvo
školstva.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom účel použitia
príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
§ 108
(1) Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho
prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho
vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania
a vyplneného tlačiva podľa § 11 ods. 10 písm. a) riaditeľovi školy; ak sa jedná o maloleté
dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s tlačivom podľa § 11 ods. 10 písm. a) predkladá jeho
zákonný zástupca.
(2) Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným
znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako súčasť
špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo
ochranná výchova.
(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods.
1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie
získané v týchto školách okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami
pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských
školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.
Ôsma časť
ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
§ 109
Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú
a) policajné školy,
b) školy požiarnej ochrany.
61) § 5 až 7 výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č.
29775/2007 – II/1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky (oznámenie č. 597/2007 Z. z.).
62) Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
85
§ 110
Policajné školy
(1) Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2) Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;63) vo veciach všeobecne
vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3) Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú
má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy vykonáva voči policajným školám
ministerstvo vnútra.
(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje
osobitný predpis.64)
(5) Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 10, § 8, 9, 10, § 13 ods. 3
až 8, § 16, § 19 až 25, § 28 až 31, § 36, 41, § 43 ods. 4, 5, 9 a 10, § 44, 46, § 49 až 53, § 59
až 61, § 62 ods. 1 až 7, 13 a 14, § 63 až 71, § 73, § 74 ods. 4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5
až 8, § 80 až 82, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 89 ods. 7 až 10, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, §
144 ods. 2, 3, 5 až 10, § 146, 149, § 152 písm. e), § 154 až 160.
(6) Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 10, 13, 14, 35, § 54 až 58, § 62 ods. 8 až 11, § 74
ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 78, 79, § 83 až 85, § 87 a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, §
147 a 148, § 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.
(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a ich sieti,
o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia
v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích programov a ich
obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke, podmienkach, organizácii,
formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení a klasifikácii žiakov
policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov, o získanom vzdelaní,
individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.
§ 111
Školy požiarnej ochrany
(1) Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.
63) § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
64) Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
86
(2) Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach
všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3) Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo
iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.
(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany
ustanovuje osobitný predpis.65)
(5) Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 až 31, § 41,
44, § 49 až 53, § 59, 60, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 138, § 142, 143, 151, §
154 až 160.
(6) Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 40, § 42, 43, § 45 až 48, § 54 až
58, § 62 až 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej
ochrany vzťahujú primerane.
(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany,
o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich,
o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu,
o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu štúdia
v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej ochrany,
o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho
procesu v školách požiarnej ochrany.
Deviata časť
SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ
§ 112
(1) Sústavu školských zariadení tvoria
a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,
b) špeciálne výchovné zariadenia,
c) školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
d) školské účelové zariadenia.
(2) Školské zariadenie podľa odseku 1 je právnická osoba, ak tak určí zriaďovateľ.
65) Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
87
Prvý oddiel
ŠKOLSKÉ VÝCHOVNO – VZDELÁVACIE ZARIADENIA
§ 113
Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú
a) školský klub detí,
b) školské stredisko záujmovej činnosti,
c) centrum voľného času,
d) školský internát,
e) školské hospodárstvo,
f) stredisko odbornej praxe.
§ 114
Školský klub detí
(1) Školský klub detí zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na
základnej škole, nenáročnú záujmovú činnosť podľa výchovného programu školského
zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na uspokojovanie a rozvíjanie ich
záujmov v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin.
(2) Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí pričom ich počet
v oddelení je spravidla zhodný s počtom žiakov v príslušnej triede podľa § 29 ods. 5 najviac
však 25; počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou
školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí
riaditeľ školského zariadenia alebo riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na
jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa
podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok
uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej
činnosti.
(4) Riaditeľ školského klubu detí alebo riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou,
môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 3, ak zákonný zástupca
predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(5) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením
v školskom klube detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom
štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.
(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského
klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec, ktorá je jeho zriaďovateľom.31)
(7) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí zriadeného
obcou prispieva zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného
minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)
88
(8) Zriaďovateľ školského klubu detí môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 7, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží doklad
o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa
osobitného predpisu.32)
§ 115
Školské stredisko záujmovej činnosti
(1) Školské stredisko záujmovej činnosti zabezpečuje podľa výchovného programu
školského zariadenia pre deti oddychové a záujmové činnosti v ich voľnom čase.
(2) Školské stredisko záujmovej činnosti sa člení na záujmové útvary alebo športové
útvary spravidla podľa veku alebo záujmu detí, pričom ich počet v príslušnom záujmovom
útvare alebo športovom útvare je najviac 22; počet detí so zdravotným postihnutím alebo detí
s vývinovými poruchami je v príslušnom záujmovom útvare alebo športovom útvare najviac
10.
(3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou
školského strediska záujmovej činnosti, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej
správy v školstve, určí riaditeľ na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného
minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza
vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu
mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť
a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.
(4) Riaditeľ školského strediska záujmovej činnosti alebo riaditeľ školy, ktorej je školské
stredisko záujmovej činnosti súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku
podľa odseku 3, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky
v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(5) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského
strediska záujmovej činnosti, ktorého zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42)
určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(6) Výška príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského
strediska záujmovej činnosti zriadeného obcou alebo samosprávnym krajom prispieva
zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)
(7) Zriaďovateľ školského strediska záujmovej činnosti môže rozhodnúť o znížení alebo
odpustení príspevku podľa odseku 6, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží
doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi podľa osobitného predpisu.32)
89
§ 116
Centrum voľného času
(1) Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia
výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30
rokov v ich voľnom čase.
(2) Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb,
utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa sa na
formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa potrieb
súťaže detí základných škôl a stredných škôl.
(3) Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce
s deťmi v ich voľnom čase
a) školám a školským zariadeniam,
b) občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,
c) ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.
(4) Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.
(5) Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na
záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa môžu
zriaďovať záujmové útvary.
(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti centra voľného
času, ktorého zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne
záväzným nariadením.
(7) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou centra voľného času prispieva:
a) zákonný zástupca mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu,29)
b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.43)
(8) Zriaďovateľ centra voľného času môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku
podľa odseku 7, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne
požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
§ 117
Školský internát
(1) Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a
stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.
(2) Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na
výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou
dieťaťa alebo žiaka. Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov
žiakov prostredníctvom mimoškolských aktivít.
90
(3) Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom
alebo žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.
(4) Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov pričom ich počet
vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa
vzdelávajú.
(5) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním
v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí
riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou, na
jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca,
ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného
príspevku sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún smerom nahor.
(6) Riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ktorej je školský internát súčasťou,
po predložení dokladu o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu32) môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
poplatku podľa odseku 5.
(7) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním
v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí
zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(8) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním
v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, určí
zriaďovateľ na jedného žiaka najviac do výšky 45 % zo sumy životného minima pre jedno
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)
(9) Zriaďovateľ školského internátu môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku
podľa odseku 8, ak zákonný zástupca alebo iná osoba písomne o to požiada a predloží doklad
o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa
osobitného predpisu.32)
(10) Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj
v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj
v čase školských prázdnin.
(11) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym
predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v školských internátoch, podrobnosti
o počtoch detí a žiakov vo výchovných skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.
§ 118
Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe
(1) Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe sú školské zariadenia, ktoré
zabezpečuje praktické vyučovanie žiakov strednej odbornej školy.
91
(2) Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe môže zabezpečovať aj praktické
vyučovanie iných fyzických osôb.
(3) Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe poskytuje vedomosti, praktické
zručnosti, návyky a získanie schopností pre výkon povolania, pričom nadväzuje na
vedomosti, zručnosti a schopnosti nadobudnuté počas vzdelávania v strednej odbornej škole.
(4) Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe uskutočňuje vzdelávanie podľa
štátnych vzdelávacích programov podľa § 6 ods. 4 príslušnej skupiny odborov vzdelávania,
pri tom spolupracuje so strednou odbornou školou, ktorá pre žiakov zabezpečuje teoretické
vzdelávanie.
(5) Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe môže plniť úlohy pri zabezpečovaní
výrobných a hospodárskych činností, služieb a podnikateľských činností v súlade so svojim
účelovým poslaním.
(6) Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe poskytuje praktické vyučovanie
podľa § 43 stredným odborným školám podľa zmluvy.
§ 119
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob
organizácie a prevádzky školských klubov detí, školských stredísk záujmovej činnosti,
centier voľného času, školských hospodárstiev a stredísk odbornej praxe, ich materiálnotechnického
vybavenia.
Druhý oddiel
ŠPECIÁLNE VÝCHOVNÉ ZARIADENIA
§ 120
Špeciálnymi výchovnými zariadeniami sú
a) diagnostické centrum,
b) reedukačné centrum,
c) liečebno-výchovné sanatórium.
§ 121
Diagnostické centrum
(1) Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú,
výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom na základe
a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,
92
b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu,66)
c) predbežného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
d) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia.68)
(2) Diagnostické centrum najmä
a) zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym
vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo
reedukačnej starostlivosti,
b) poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť
alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú,
c) vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako vstupný podklad zariadeniu,
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, na vypracovanie
individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu pre
prácu odborníkov s deťmi mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná
starostlivosť alebo ochranná výchova,
d) vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom
centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia na trhu práce a
úpravy rodinných pomerov.
(3) Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie
diagnostiky, spravidla dvanásť týždňov.
(4) V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie. V záchytnom oddelení
riaditeľ umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo zariadenia, do ktorého bolo
umiestnené podľa odseku 1 a § 122 ods. 2. O umiestnení detí v záchytnom oddelení sa
vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto skutočnosť oznámi zariadeniu, v ktorom je
dieťa umiestnené, príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
a zákonnému zástupcovi. Ak si do 24 hodín príslušné zariadenie alebo zákonný zástupca
dieťa neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa príslušnému
zariadeniu alebo jeho zákonnému zástupcovi na náklady prijímajúcej strany. Do odovzdania
je dieťa zaradené do diagnostickej skupiny diagnostického centra.
(5) Súčasťou záchytného oddelenia je karanténna miestnosť.
(6) Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina,
ktorá sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako štyri;
v odôvodnených prípadoch sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom počte detí.
(7) Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické
triedy škôl podľa tohto zákona.
(8) Diagnostické centrum sa podľa vnútornej organizácie môže diferencovať na
a) diagnostické centrum pre deti do 15. roku veku,
66) Napríklad § 103 Trestného zákona, § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67) § 75 a 75a Občianskeho súdneho poriadku.
68) § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
93
b) diagnostické centrum pre deti od 15. rokov veku.
Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví.
(9) Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických skupín ako
internátne zariadenie s nepretržitou prevádzkou.
§ 122
Reedukačné centrum
(1) Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho
reedukačného programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden
rok výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia
do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa.
(2) Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe
a) žiadosti zákonného zástupcu,
b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu,66)
c) predbežného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
d) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)
e) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
f) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.1)
(3) Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať na
a) reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku prípadne do ukončenia povinnej školskej
dochádzky v základnej škole,
b) reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,
c) reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.
Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.
(4) Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina, ktorá sa
zriaďuje pre najviac osem detí; v oddelení podľa odseku 6 písm. d) môže byť najviac päť
matiek s deťmi.
(5) Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín, ak má výchovné
skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných
skupín.
(6) V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia
a) pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b) s ochranným režimom,
c) s otvoreným režimom,
d) pre maloleté matky s deťmi.
69) § 102 Trestného zákona.
94
(7) Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných skupinách bude
postupovať podľa individuálnych reedukačných programov pre niektoré z oddelení podľa
odseku 6, označuje sa ako
a) reedukačné centrum pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b) reedukačné centrum s ochranným režimom,
c) reedukačné centrum s otvoreným režimom,
d) reedukačné centrum pre matky s deťmi.
(8) Oddelenie podľa odseku 6 písmena a) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých
zdravotné znevýhodnenie podľa § 2 písm. k) si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.
(9) Oddelenie podľa odseku 6 písmena b) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých
prevýchova si vyžaduje zvýšené nároky na personálne, priestorové a materiálno-technické
zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a zamestnancov.
(10) Oddelenie podľa odseku 6 písmena c) poskytuje starostlivosť deťom, ktoré sa
vzdelávajú v základnej škole alebo sa pripravujú na povolanie v stredných školách,
v odborných učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.
(11) Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé dieťa,
ktorý vychádza z psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnózy vykonanej pre tento účel
spravidla diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného
programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok.
§ 123
Liečebno–výchovné sanatórium
(1) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú
starostlivosť a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom
s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave na
základe
a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,
b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu,66)
c) právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, 68)
d) právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany
detí a sociálnej kurately o uložení výchovného opatrenia, ak ide o denné zariadenie.70)
(2) Základnou organizačnou jednotkou liečebno-výchovného sanatória je výchovná
skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí.
(3) Liečebno-výchovné sanatórium sa zriaďuje ako denné alebo internátne zariadenie
s celoročnou prevádzkou spravidla pre najviac šesť výchovných skupín.
(4) Pobyt dieťaťa v liečebno-výchovnom sanatóriu trvá spravidla tri až dvanásť mesiacov.
70) § 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 12 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95
(5) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje odborné služby a pomoc formou
individuálnych alebo skupinových stretnutí aj zákonným zástupcom dieťaťa s cieľom aktívne
ich zapojiť do liečebno-výchovného procesu.
§ 124
Zdravotná starostlivosť v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1) Zariadenia uvedené v § 120 môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti
a) vytvárať organizačné a iné podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti71) a
b) poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.
(2) V zariadeniach podľa § 120 možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba prevádzkujúca zariadenie
a) získala povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného
predpisu72) alebo
b) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je
držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného
predpisu,72) alebo
c) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon
samostatnej praxe podľa osobitného predpisu,73) alebo
d) zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu74)
zdravotníckych pracovníkov spĺňajúcich podmienky na výkon zdravotníckeho
povolania podľa osobitného predpisu.75)
(3) Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie
pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2 písm. d)
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode
s ministerstvom školstva.
(4) Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov,76) ktoré v zariadeniach
zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm. d) vykonávajú iba
zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania,75) ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode
s ministerstvom školstva.
71) Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72) § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
73) § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74) § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75) § 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
76) § 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov
v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
96
(5) Na zariadenia podľa § 120, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2
sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a sankcie ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti podľa osobitných predpisov.77)
§ 125
Výchovné opatrenia a ochranné opatrenia v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch
v psycho-sociálnom vývine dieťaťa a v záujme odstránenia príčin, pre ktoré bola dieťaťu
nariadená ústavná starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, alebo dieťa umiestnené
v špeciálnom výchovnom zariadení na základe žiadosti zákonného zástupcu (ďalej len
„dobrovoľný pobyt“) použiť
a) výchovné opatrenia podľa odseku 2 až 4 so zameraním na motiváciu dieťaťa
zlepšovať svoje správanie,
b) ochranné opatrenia podľa odsekov 5 a 6 zamerané na predchádzanie ohrozeniu zdravia
dieťaťa jeho nevhodným správaním.
(2) Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi alebo inými zákonnými zástupcami.
Ak je to v záujme dieťaťa, zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa môže
stretávať
a) len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo ďalšieho odborného
zamestnanca,
b) na určenom mieste v priestoroch zariadenia,
c) na území obce, v ktorej má zariadenie sídlo.
(3) Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako rodičmi po
súhlase príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok
ustanovených v odseku 2; v prípade dieťaťa umiestneného na základe žiadosti zákonného
zástupcu po súhlase jeho rodiča alebo iného zákonného zástupcu.
(4) Zariadenie môže povoliť dieťaťu
a) tráviť voľný čas mimo zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca,
zákonného zástupcu alebo inej poverenej osoby,
b) pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä
v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného orgánu sociálno-právnej
ochrany detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa umiestnené
na základe žiadosti zákonného zástupcu.
(5) Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže
svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám,
zariadenie môže použiť ochranné opatrenia, ktorými sú
a) vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované
kontroly balíka musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,
77) Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov.
97
b) prevzatie a uloženie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným
poriadkom zariadenia povolené,
c) prevzatie so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa do úschovy cennosti a sumy
peňazí, ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným poriadkom zariadenia,
d) neodkladné privolanie zdravotnej pomoci,45)
e) privolanie Policajného zboru.46)
(6) V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb na odporúčanie
psychológa môže riaditeľ zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, umiestniť dieťa
na určitý čas do karanténnej miestnosti alebo ochrannej miestnosti, najviac však na 24 hodín,
najmenej s jednou hodinou pobytu denne na čerstvom vzduchu mimo tejto miestnosti, alebo
do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru.
(7) Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu
a upokojenie dieťaťa, pobyt v nej nie je možné využiť ako trest.
(8) O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný
záznam, v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu,
poskytnutý materiál a literatúra na čítanie a vzdelávanie sa alebo inú činnosť a čas kontaktu
s pedagogickým zamestnancom alebo psychológom a rozsah poskytnutej psychologickej,
psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.
§ 126
Úhrada nákladov za pobyt v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení tvorí
30-násobok dennej sadzby za stravovanie dieťaťa za dni, počas ktorých bolo umiestnené
v špeciálnom výchovnom zariadení; v diagnostickom centre a reedukačnom centre aj úhrada
za mesačné vreckové dieťaťa podľa § 127 ods. 2.
(2) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadeniach podľa odseku 1 je povinný
platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť
(ďalej len „povinný“). Úhradu nákladov platí povinný na účet zariadenia do 15. dňa
nasledujúceho mesiaca.
(3) Povinný neplatí úhrady za pobyt dieťaťa v zariadení podľa odseku 1, ak jeho príjem
a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného
minima ustanoveného osobitným predpisom.62)
(4) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadení, určí zariadenie v sume, ktorá
sa rovná sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil ústavnú
starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu.
98
§ 127
Finančné a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach sa poskytuje mesačné vreckové a vecné dary
podľa tohto zákona; deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou sa poskytuje finančné
a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu.78)
(2) Mesačné vreckové je
a) pre deti vo veku do 15 rokov 10 % sumy životného minima podľa osobitného
predpisu,29)
b) pre deti vo veku nad 15 rokov 15 % sumy životného minima podľa osobitného
predpisu.29)
(3) Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná
starostlivosť alebo ochranná výchova, mesačné vreckové sa znižuje o sumu, ktorá tvorí
násobok počtu dní nepovoleného pobytu mimo zariadenia a sumy vreckového, ktorá pripadá
na jeden deň.
(4) Vecné dary sa poskytujú deťom, ktorým bola nariadená ochranná výchova a ktoré ju
vykonávajú v školských zariadeniach podľa odseku 1, pri príležitostiach sviatkov dieťaťa
a vianočných sviatkov v celkovej sume, ktorá sa rovná 30 % sumy životného minima podľa
osobitného predpisu.29) Celková suma sa môže poskytnúť len raz za rok.
§ 128
(1) Vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa
uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti
s poruchami správania alebo v iných školách podľa tohto zákona.
(2) Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole zriadenej pri špeciálnom výchovnom
zariadení sa uvádza len údaj o škole.
(3) Špeciálne výchovné zariadenia vedú štvrťročnú evidenciu o počte v nich
umiestnených detí.
§ 129
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti
o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach,
o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania
uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách,
opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt,
finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach,
78) § 67 až 69 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
99
o personálnom, finančnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení, požiadavky
na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie vybavenie karanténnej
miestnosti a ochrannej miestnosti a spôsob vedenia dokumentácie v špeciálnych výchovných
zariadeniach.
Tretí oddiel
ŠKOLSKÉ ZARIADENIA VÝCHOVNÉHO PORADENSTVA A PREVENCIE
§ 130
(1) V školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie sa vykonáva najmä
psychologická,79) pedagogická, špeciálnopedagogická vrátane logopedickej
a liečebnopedagogickej činnosti a sociálna činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného,
vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po
ukončenie prípravy na povolanie. Osobitnú starostlivosť venujú deťom so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami. Poradenské služby poskytujú aj zákonným zástupcom detí
a pedagogickým zamestnancom.
(2) Základnými zložkami systému výchovného poradenstva a prevencie sú zariadenia
výchovného, psychologického a špeciálnopedagogického poradenstva a prevencie (ďalej len
„poradenské zariadenie“), ktorých súčasťou je
a) centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,
b) centrum špeciálno-pedagogického poradenstva.
(3) K ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie patrí
a) výchovný poradca,
b) školský psychológ,
c) školský špeciálny pedagóg,
d) liečebný pedagóg,
e) sociálny pedagóg,
f) koordinátor prevencie.
.(4) Jednotlivé zložky systému výchovného poradenstva a prevencie podľa odsekov 2 a 3
spolupracujú najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi
verejnej správy a občianskymi združeniami. Zložky systému výchovného poradenstva
a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené.
(5) Výchovný poradca, psychológ alebo školský psychológ, školský špeciálny pedagóg,
liečebný pedagóg, sociálny pedagóg a koordinátor prevencie vykonávajú svoju činnosť
v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až f) alebo v školských zariadeniach podľa § 117, 120 a
odseku 2.
(6) Ministerstvo školstva metodicky usmerňuje činnosť poradenských zariadení.
79) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100
(7) Poradenské zariadenia uvedené v odseku 2 metodicky usmerňujú činnosť ďalších
zložiek systému výchovného poradenstva v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až f) alebo
v školských zariadeniach podľa § 117 a 120 v členení určenom poradenským zariadením
podľa odseku 2.
(8) Poradenské zariadenie uvedené v odseku 2 vykonáva činnosti
a) diagnostické,
b) poradenské,
c) terapeutické,
d) preventívne,
e) rehabilitačné.
(9) Poradenské zariadenie možno zriadiť pri najmenšom počte troch odborných
zamestnancov.
(10) Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve vyberie poradenské zariadenie,
ktoré poverí metodickým usmerňovaním poradenských zariadení vo svojej územnej
pôsobnosti.
(11) Poradenské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v
školstve, poskytujú deťom, zákonným zástupcom, zamestnancom škôl a školských zariadení
odborné činnosti podľa odseku 8 bezplatne.
§ 131
Činnosti výchovného a psychologického poradenstva
(1) Psychologická činnosť je zameraná najmä na:
a) skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania detí alebo ich
skupín psychologickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi
súčasným poznatkom psychologických vied a stavu praxe,
b) psychologické poradenstvo v školských, výchovných, preventívnych a poradenských
zariadeniach,
c) psychoterapiu v školských, výchovných, preventívnych a poradenských zariadeniach,
d) používanie psychodiagnostických metód a testov v podmienkach školských,
výchovných, preventívnych a poradenských zariadeniach.
(2) Špeciálnopedagogickú činnosť v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až f) a školských
zariadeniach podľa § 117, 120 a 130 vykonáva špeciálny pedagóg. Špeciálny pedagóg,
vykonávajúci činnosť najmä mimo poradenského zariadenia, je terénny špeciálny pedagóg.
(3) Špeciálnopedagogická činnosť je zameraná najmä na
a) špeciálnopedagogické pôsobenie na zvyšovanie úrovne výchovného a vzdelávacieho
prospievania detí špeciálnopedagogickými metódami, technikami a postupmi
zodpovedajúcimi súčasným poznatkom pedagogických vied a stavu praxe a jej
hodnotenie,
b) používanie špeciálnopedagogických diagnostických metód,
c) špeciálnopedagogické korektívne a reedukačné postupy.
(4) Sociálna činnosť je zameraná najmä na:
101
a) sledovanie a hodnotenie správania detí metódami, technikami a postupmi
zodpovedajúcimi súčasným poznatkom sociálnej pedagogiky a stavu praxe,
b) sociálne poradenstvo,
c) socioterapiu,
d) používanie diagnostických metód sociálnej pedagogiky.
§ 132
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
(1) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie poskytuje komplexnú
psychologickú, špeciálnopedagogickú, diagnostickú, výchovnú poradenskú a preventívnu
starostlivosť deťom okrem detí so zdravotným postihnutím najmä v oblasti optimalizácie ich
osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania,
eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. Zákonným zástupcom
a pedagogickým zamestnancom poskytuje poradenské služby.
(2) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v spolupráci
s rodinou, školou a školským zariadením poskytuje preventívnu výchovnú a psychologickú
starostlivosť deťom podľa odseku 1 a ich zákonným zástupcom, najmä v prípadoch výskytu
porúch psychického vývinu a porúch správania a výskytu sociálno–patologických javov
v populácii detí vo svojej územnej pôsobnosti.
(3) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na zabezpečenie
svojich úloh využíva najmä metódy psychologickej a pedagogickej diagnostiky,
psychologického a výchovného poradenstva, prevencie, reedukácie, rehabilitácie
a psychoterapie.
(4) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vykonáva okrem
činností uvedených v § 130 ods. 8 aj činnosti
a) preventívno-výchovné a odborno-preventívne,
b) metodicko-odborné,
c) tvorbu preventívnych programov.
(5) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na
oddelenia
a) poradenstva osobnostného vývinu,
b) poradenstva vzdelávacieho vývinu,
c) poradenstva sociálneho vývinu a prevencie,
d) poradenstva v kariérovom vývine,
e) psychoterapie,
f) metodiky výchovného poradenstva,
g) špeciálnopedagogického poradenstva.
(6) Oddelenia je možné podľa špecifických regionálnych podmienok a personálneho
zabezpečenia zlučovať.
102
§ 133
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
(1) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje komplexnú
špeciálnopedagogickú činnosť, psychologickú, diagnostickú, poradenskú, rehabilitačnú,
preventívnu, metodickú, výchovno-vzdelávaciu a inú odbornú činnosť a súbor
špeciálnopedagogických intervencií deťom so zdravotným postihnutím vrátane detí
s vývinovými poruchami s cieľom dosiahnuť optimálny rozvoj ich osobnosti a sociálnu
integráciu.
(2) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva spolupracuje so zákonnými
zástupcami detí podľa odseku 1 a ďalšími fyzickými osobami, ktoré sa na ich výchove
a vzdelávaní podieľajú.
(3) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva vyhľadáva a vedie evidenciu detí
podľa odseku 1.
(4) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva sa podieľa na zabezpečovaní
kompenzačných, reedukačných a špeciálnych učebných pomôcok deťom podľa odseku 1
podľa ich individuálnych potrieb, učí ich tieto pomôcky využívať a prehodnocuje ich
účinnosť využívania u užívateľa.
(5) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje ambulantnú poradenskú
činnosť pre deti podľa odseku 1, v rodine, v škole alebo v školskom zariadení vrátane
poskytovania odbornej pomoci deťom a pedagogickým zamestnancom terénnym špeciálnym
pedagógom a formou krátkodobých pobytov dieťaťa alebo zákonných zástupcov s dieťaťom
v tomto zariadení.
(6) Odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc odborným zamestnancom centier
špeciálno-pedagogického poradenstva a školským špeciálnym pedagógom poskytujú centrá
špeciálno-pedagogického poradenstva so súhlasom ministerstva školstva, ktoré sú
špecializované na poradenstvo pre deti s určitým druhom zdravotného postihnutia ako
zdrojové centrá, a to aj mimo územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy
v školstve.
§ 134
Výchovné poradenstvo
(1) Výchovné poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom
škôl v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až f) a v školských zariadeniach podľa § 112 ods. 1
písm. b), § 113 písm. d) prostredníctvom činnosti výchovných poradcov.
(2) Úlohou výchovného poradenstva je vykonávanie poradenstva pri riešení
osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí a karierového
poradenstva.
(3) Výchovný poradca v prípade potreby sprostredkuje deťom a ich zákonným zástupcom
pedagogické, psychologické, sociálne, psychoterapeutické, reedukačné a iné služby, ktoré
koordinuje v spolupráci s triednymi učiteľmi. Úzko spolupracuje so školským psychológom,
školským špeciálnym pedagógom a odbornými zamestnancami poradenských zariadení.
103
(4) Odborno-metodickú pomoc v oblasti výchovného poradenstva poskytuje poradenské
zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.
§ 135
Psychologické poradenstvo
(1) Psychologické poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a
zamestnancom škôl v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až f) a v školských zariadeniach
podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. d) prostredníctvom činnosti školského psychológa
alebo psychológa.
(2) Psychologické poradenstvo poskytuje odborné psychologické služby79) deťom,
zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom na rozvíjanie ich zdravého
osobnostného rozvoja a psychického zdravia.
(3) Odborno-metodickú pomoc v oblasti psychologického poradenstva poskytuje
poradenské zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.
§ 136
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob
organizácie poradenských zariadení, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia
a vytvárania ďalších pracovísk.
Štvrtý oddiel
ŠKOLSKÉ ÚČELOVÉ ZARIADENIA
§ 137
Školské účelové zariadenia sú
a) škola v prírode,
b) zariadenia školského stravovania,
c) stredisko služieb škole.
§ 138
Škola v prírode
(1) Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť deťom a žiakom
posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne
priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych
kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.
(2) Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom spĺňa požadované
hygienické, bezpečnostné, materiálno-technické a priestorové podmienky45) na výchovu a
vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo žiakov.
(3) Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa uhrádzajú aj z
príspevku zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného zástupcu sa môžu
104
uhrádzať výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné náklady spojené s pobytom
dieťaťa alebo žiaka v škole v prírode.
(4) Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom
a zdravotníckemu pracovníkovi výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa
osobitného predpisu.58)
(5) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob
organizácie, činnosti, prevádzky a materiálno-technického zabezpečenia škôl v prírode.
Zariadenia školského stravovania
§ 139
(1) Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia
školského stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.
(2) Zariadenia školského stravovania sú
a) školská jedáleň,
b) výdajná školská jedáleň.
§ 140
Školská jedáleň
(1) Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre
stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.
(2) Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl
a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného
regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3) Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských
zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného
zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.
(4) Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa
odporúčaných výživových dávok, materiálno–spotrebných noriem a receptúr pre školské
stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva
a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre
zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza
zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.
(5) V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých podľa
posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa
materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom
školstva.
(6) Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri
školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou
prevádzkou, je školským zariadením s celodennou prevádzkou.
105
(7) Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných
školských jedální.
(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve,
poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný
zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov
v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca
dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia.
(9) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a podmienky úhrady v školskej
jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ
všeobecne záväzným nariadením.
(10) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje
stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca
vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na
odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka
vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí zriaďovateľ.
(11) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce
rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
§ 141
Výdajná školská jedáleň
(1) Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre
stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň
zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie
jedál a nápojov; môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných
polotovarov, jedál a nápojov zo školskej jedálne.
(2) Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov
a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom
zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3) Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl
a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného
zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.
(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy
v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré
uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný
zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia.
106
(5) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov vo výdajnej školskej jedálni, ktorej
zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným
nariadením.
(6) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj,
poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný
zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov
v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca
dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov, určí zriaďovateľ.
(7) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce
rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
§ 142
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob
organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov,
kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální,
podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
§ 143
Stredisko služieb škole
(1) Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc
školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.
(2) Stredisko služieb škole poskytuje investorské a dodávateľské služby školám
a školským zariadeniam vo svojej pôsobnosti, ktoré o to požiadajú.
Desiata časť
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
(1) Dieťa alebo žiak má právo na
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)
c) bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej
dochádzky v materských školách,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom,
80) Čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky.
107
e) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam,
záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a
sexuálnemu násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi
možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24.
(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím
špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie
nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne
učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa
zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich
prirodzeného komunikačného prostriedku;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje
právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou
komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom
náhradných spôsobov dorozumievania.
(4) Dieťa alebo žiak je povinný
a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a
vzdelávania,
b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského
zariadenia,
c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý
škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d) chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli
bezplatne zapožičané,
e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento
zákon neustanovuje inak,
f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť
ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského
zariadenia,
h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými
mravmi.
(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie,
ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam,
108
zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti
a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno
uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení
poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade
so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
podľa tohto zákona,
b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a
školským poriadkom,
c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy
alebo školského zariadenia,
f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia
prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom
súhlase riaditeľa školy.
(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na
plnenie školských povinností,
b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené
školským poriadkom,
c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovnovzdelávacie
potreby,
d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho
dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by
mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na
plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne
a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti
dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo
v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť
škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za
dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba,
prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé
poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných
prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10) Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe
nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia;
vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske
potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho
neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po
109
sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia potvrdenie od lekára.
(11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám, spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.
(12) Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo
výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade
s osobitnými predpismi.28)
§ 145
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi,
dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní
ustanovenou osobitným predpisom.48)
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača,
dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s
výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka,
poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu
alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania,
môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48)
(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka
a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto
zákona.
(5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou
školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch
povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.
§ 146
Vzdelávanie cudzincov
(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti
a) osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným
pobytom na území Slovenskej republiky,81)
81) Napríklad zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení
110
b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu,82)
c) Slovákov žijúcich v zahraničí,
d) ako žiadatelia o azyl alebo o doplnkovú ochranu podľa osobitného predpisu,82)
e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu
zákonného zástupcu.83)
(2) Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom
žiadateľov o udelenie azylu82) a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova
a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých
podmienok ako občanom Slovenskej republiky.
(3) Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné
a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.
(4) Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla
doplnková ochrana,82) zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich
doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia
konania o udelenie azylu, deti odídencov82) najneskôr do troch mesiacov od začatia konania
o poskytnutie dočasného útočiska. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka je
možné dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden
školský rok.
(5) Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská
dochádzka podľa tohto zákona je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne
a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.
(6) Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo
fyzická osoba po získaní akreditácie.84)
(7) Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno
zriaďovať iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom
jazyku za finančnú úhradu.
(8) Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby
podľa odseku 1.
(9) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov podľa
odseku 1, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.
niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z. z., zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
82) Zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
83) § 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
84) Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
111
Výmenný program
§ 147
(1) Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a
strednou školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie je
členským štátom Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Výmenný program sa uskutočňuje
medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor.
(2) Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu
Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného
vzdelávacieho programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu,
ktorý poskytuje stredná škola.
(3) Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si
každá škola vypracuje v súlade so svojim školským vzdelávacím programom.
(4) Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na
a) získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
b) získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo
učebnom odbore,
c) skvalitnenie jazykových znalostí.
(5) Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá
zodpovednosť za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie
výdavkov na
a) ubytovanie a stravovanie,
b) vzdelávanie,
c) zdravotnú starostlivosť,
d) náklady na cestu späť.
(6) Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý
čas výmenného programu.
(7) Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä
a) prostriedky zo štátneho rozpočtu,
b) prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,
c) dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,
d) prostriedky zriaďovateľov škôl,
e) prostriedky Európskej únie.
§ 148
(1) Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody
zúčastnených stredných škôl.
(2) Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä
a) názvy a adresy sídiel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné
programy,
b) zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,
112
c) deň začatia a deň skončenia výmenného programu,
d) spôsob dopravy žiakov výmenného programu,
e) spôsob ukončenia výmenného programu,
f) zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného
programu žiakov zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,
g) spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,
h) podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.
(3) Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú
výmenného programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä
a) meno a priezvisko žiaka,
b) dátum narodenia žiaka,
c) adresu trvalého pobytu žiaka,
d) súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.
(4) Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť
rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa odseku
1.
(5) Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.
(6) Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu
vytvára podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.
(7) Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje
vysielajúca škola.
(8) Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.
(9) Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o
ukončení výmenného programu.
(10) Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej
republiky a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu
občanom.
§ 149
Štipendium
(1) Štipendium možno poskytnúť žiakovi, ktorý je žiakom denného štúdia strednej školy,
odborného učilišťa alebo praktickej školy, ak sa spoločne posudzuje s osobami,
a) ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi
podľa osobitného predpisu85) alebo
85) § 10 až 14 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
113
b) u ktorých jedna dvanástina príjmu86) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom sa žiada o štipendium, je najviac vo výške životného minima podľa
osobitného predpisu.87)
(2) Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období
školského vyučovania podľa § 150.
(3) Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej žiakom alebo jeho
zákonným zástupcom (ďalej len „žiadateľ“) riaditeľovi školy, na ktorej žiak študuje.
(4) Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v
príslušnom školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť
podaná.
(5) Prílohou k žiadosti o štipendium, ktoré žiakovi možno poskytnúť podľa odseku 1
písm. a), je doklad88) o tom, že žiak sa spoločne posudzuje s osobami, ktorým sa poskytuje
dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi.85)
(6) Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi
uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynul čas
podmienečného vylúčenia.
(7) Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že
a) bezodkladne písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na poskytovanie štipendia,
b) vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo
neoznámenej zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.89)
(8) Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa
uskutoční, ak je
a) v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola
oznámená najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od
prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,
b) v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po
kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala zmena.
(9) Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov
alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie
štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.
(10) Štipendium sa poskytuje žiakovi mesačne vo výške
86) § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
87) § 2 a 5 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88) § 25 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89) § 451 a 458 Občianskeho zákonníka.
114
a) 50 % sumy životného minima určeného osobitným predpisom29) pri priemernom
prospechu žiaka do 2,0 vrátane,
b) 35 % sumy životného minima určeného osobitným predpisom29) pri priemernom
prospechu žiaka horšom ako 2,0 do 2,5 vrátane,
c) 25 % sumy životného minima určeného osobitným predpisom29) pri priemernom
prospechu žiaka horšom ako 2,5 do 3,5 vrátane.
(11) Priemerný prospech žiaka sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých
vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského
vyučovania; priemerný prospech žiaka nezahŕňa klasifikáciu z nepovinných vyučovacích
predmetov.
(12) Ak je žiak hodnotený len slovným hodnotením prospel, výška štipendia sa určí
primerane podľa odseku 11.
(13) Priemerný prospech žiaka v prvom polroku prvého ročníka sa určí podľa vysvedčenia
za druhý polrok zo školy, ktorú naposledy navštevoval.
(14) Štipendiá sa vyplácajú v termínoch určených školou.90)
(15) O priznaní štipendia rozhoduje90) riaditeľ školy.
§ 150
Organizácia školského roka
(1) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho
roka.
(2) Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje
obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.
(3) Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po
ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného
kalendárneho roka.
(4) Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa
končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30. júna
príslušného kalendárneho roka.
(5) V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť žiakom zo závažných
dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny
školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii
školského roka.
90) § 5 ods. 4 písm. m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
115
§ 151
Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania
(1) Školy a školské zariadenia podľa tohto zákona môžu vykonávať podnikateľskú
činnosť.91) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.
(2) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a
politických hnutí a ich propagácia.
(3) V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore
s princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami
spojenými s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie,
psychický alebo morálny vývin detí a žiakov.
(4) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie
informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu
mravnosti.
§ 152
Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní
Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich
s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné
a) prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,
b) vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie
sociálnopatologických javov,
c) zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
d) poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a
žiakov,
e) viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovnovzdelávacieho
procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského
úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze.
§ 153
Školský poriadok
(1) Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok po prerokovaní
s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok upravuje najmä
podrobnosti o
a) výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo
v školskom zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými
zamestnancami a ďalšími zamestnancami školy,
b) prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,
91) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
116
c) podmienkach pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany
pred sociálnopatologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím,
d) podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje,
ak tak rozhodne zriaďovateľ.
(2) Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje
účasť na súťažiach.
(3) Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo
v školskom zariadení preukázateľným spôsobom s ním oboznámi zamestnancov, deti a žiakov
a informuje o jeho vydaní a obsahu zákonných zástupcov detí a žiakov.
§ 154
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania
(1) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti
sledovania najmä
a) kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,
b) dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,
c) externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,
d) dosahov rozhodnutí.
(2) Na uskutočňovanie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania na
úrovni štátnych školských programov ministerstvo školstva zriaďuje Národný ústav
certifikovaných meraní vzdelávania.
(3) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania
a) zodpovedá za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok
a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie
a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania,
b) určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom
školstva,
c) vydáva osvedčenie o spôsobilosti k výkonu funkcie predsedu školskej maturitnej
komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých
častí skúšok alebo testovania.
(4) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania je rozpočtová organizácia, ktorá je
svojimi finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva školstva.
(5) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania v školách a v školských
zariadeniach podľa tohto zákona
a) zabezpečuje externú časť skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky
zadávanej ministerstvom školstva,
b) stanovuje požiadavky na odbornú prípravu pedagogických zamestnancov pre výkon
funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej
komisie,
c) zabezpečuje výrobu, doručenie a vyhodnocovanie úloh alebo testov pre externé
skúšky alebo testovanie školám a školským zariadeniam, v ktorých sa má externá
skúška alebo testovanie vykonať,
117
d) vedie evidenciu výsledkov externých skúšok alebo testovania,
e) vedie evidenciu pedagogických zamestnancov, ktorí majú oprávnenie vykonávať
funkciu predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej
komisie alebo hodnotiteľov a poskytuje ju príslušným orgánom miestnej štátnej správy
v školstve.50)
(6) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania plní tiež úlohy pre zabezpečovanie
medzinárodných meraní na Slovensku podľa programov, do ktorých sa Slovenská republika
zapája.
(7) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje
a) škola alebo školské zariadenie,
b) Štátna školská inšpekcia,
c) ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke
odbory na stredných zdravotníckych školách.
§ 155
Externé testovanie žiakov základnej školy
(1) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského
zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých
vyučovacích predmetoch.
(2) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích
štandardov štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú
zložku.
(3) Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov
základnej školy uskutočniť, určí pre každý školský rok ministerstvo školstva.
(4) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne v jeden deň na
všetkých základných školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov
základnej školy uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné
zabezpečenie externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ školy.
(5) Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných
škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími
potrebami, okrem žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre
žiakov s mentálnym postihnutím.
(6) Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa primerane upravia
podmienky na vykonanie externého testovania.
(7) Ak sa žiak 9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého
testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom
žiaka požiada Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania o náhradný termín
externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie musí byť
určený tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási
najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.
118
§ 156
(1) Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého
testovania žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam,
ktoré by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo
testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého
zaobchádzania,48) alebo k získaniu neoprávnených výhod.
(2) Ak ministerstvo školstva, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania alebo
príslušný orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámia
orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.
Registrácia detí a žiakov
§ 157
Register detí, žiakov a poslucháčov
(1) Register detí, žiakov a poslucháčov je zoznam detí, žiakov a poslucháčov prijatých do
školy podľa tohto zákona.
(2) Register detí, žiakov a poslucháčov je určený na overovanie dokladov o vzdelaní a
o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii, na účel poskytovania štipendií podľa tohto
zákona a na účel štatistických zisťovaní.
(3) Register detí, žiakov a poslucháčov vedie
a) škola v školskom registri detí, žiakov a poslucháčov,
b) orgán miestnej štátnej správy v školstve v územnom školskom registri detí, žiakov a
poslucháčov,
c) ministerstvo školstva v centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov.
(4) Register detí, žiakov a poslucháčov je neverejný.
(5) Centrálny register detí, žiakov a poslucháčov vedie ministerstvo školstva podľa
osobitného predpisu92) a jeho správcom je ministerstvo školstva.
(6) Údaje v registri detí, žiakov a poslucháčov môžu spracovávať len osobitne poverení
zamestnanci93) príslušnej školy, zriaďovateľa alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
Údaje podľa § 158 ods. 1 sa zaznamenajú do registra detí žiakov a poslucháčov príslušnej
školy do troch dní po rozhodujúcej udalosti. Údaje v centrálnom registri detí, žiakov
a poslucháčov môžu spracovávať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva školstva
v rozsahu prípustnom podľa § 158 ods. 1.
92) Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z.
93) § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
119
(7) Zamestnanci podľa odseku 6 sú povinní pri práci s registrom detí, žiakov
a poslucháčov dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane osobných údajov.94)
§ 158
(1) Škola v školskom registri detí, žiakov a poslucháčov vedie najmä tieto údaje
a) meno a priezvisko,
b) dátum narodenia,
c) rodné číslo,
d) pohlavie,
e) národnosť,
f) štátne občianstvo,
g) adresa trvalého bydliska,
h) adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
i) číslo a dátum vydania rozhodnutia, na základe ktorého bol prijatý do školy alebo
školského zariadenia,
j) ročník, do ktorého je zaradený,
k) trieda a číslo, pod ktorým je vedený v katalógu alebo v triednom výkaze,
l) odbor výchovy a vzdelávania,
m) informáciu o prerušení alebo skončení štúdia,
n) forma organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 54,
o) zaradenie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa
výchovno-vzdelávacích programov.
(2) Štruktúru informačnej vety registra detí, žiakov a poslucháčov v prevádzkovej
databáze a jej technické podmienky stanoví ministerstvo školstva.
(3) Riaditeľ školy poskytuje zriaďovateľovi údaje podľa odseku 1 najmenej jedenkrát
ročne podľa stavu k 15. septembru príslušného školského roka a následne ich zriaďovateľ
poskytne príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve vedie údaje podľa odseku 1 zo všetkých škôl
vo svojej územnej pôsobnosti v územnom školskom registri detí, žiakov a poslucháčov. Tieto
údaje poskytuje ministerstvu školstva.
(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve využíva údaje podľa odseku 1 pri
zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v týchto školách.
(6) Ministerstvo školstva spracuje údaje poskytnuté orgánom miestnej štátnej správy v
školstve podľa odseku 4 do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov. Údaje vedené
v tomto registri využíva
a) pri zabezpečovaní a kontrole financovania výchovy a vzdelávania v školách,
94) Napríklad zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 395/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov.
120
b) pri overovaní dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného
predpisu,95)
c) na štatistické a rozpočtové účely.
(7) Na zber, spracovanie a vedenie osobných údajov uvedených v registri detí, žiakov
a poslucháčov podľa tohto zákona sa vzťahujú osobitné predpisy.11)
§ 159
Kurikulárna rada
Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva
v kľúčových oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a
vzdelávania a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania,
pedagogických reforiem a nových modelov hodnotenia.
§ 160
Rozsah pôsobnosti
(1) Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona
okrem ustanovení § 29 ods. 8, § 53 ods. 9; ustanovenia § 130 až 137 sa vzťahujú primerane.
(2) Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia tohto
zákona okrem ustanovení § 29 ods. 8, § 53 ods. 9; ustanovenia § 130 až 137 sa vzťahujú
primerane.
Jedenásta časť
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 161
Prechodné ustanovenia
(1) Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a
žiakov v triedach ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1 do školského roku
2011/2012.
(2) Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu
žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej
pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % z daného populačného ročníka
v príslušnom školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku
2011/ 2012.
95) § 31 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
121
(3) Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín
v diagnostických centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku
2013/2014.
(4) Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na
účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.
(5) Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely
prijímacieho konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí
získali primárne vzdelanie.
(6) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej
školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov
schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(7) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej
školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných
osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(8) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej
školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového,
pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a v prvom
ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom vzdelávajú
podľa školských vzdelávacích programov.
(9) Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy,
získajú nižšie stredné vzdelanie.
(10) Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy,
získajú primárne vzdelanie.
(11) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných
škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických škôl, sa do
ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa
doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(12) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných
škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov
a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(13) Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych
predpisov zostávajú nedotknuté.
(14) Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
až do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.
(15) Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie
je školou podľa tohto zákona.
122
(16) Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších predpisov
ako školské zariadenie, je jazykovou školou podľa tohto zákona.
(17) Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších
predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti
z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté
združenou strednou školou, stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na
príslušnú strednú odbornú školu.
(18) Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších
predpisov, pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.
(19) Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa tohto
zákona. Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti tohto zákona
školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie „školský internát“.
(20) Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa
s centrom výchovnej a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrum
pedagogicko-psychologického poradenstva podľa tohto zákona.
(21) Špeciálnopedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších
predpisov je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.
(22) Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom podľa
tohto zákona.
(23) Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou jedálňou.
(24) Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je výdajnou
školskou jedálňou.
(25) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra 2010
postupuje podľa doterajších predpisov.
(26) Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné
vylúčenie uložené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie
trvá.
(27) Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl
pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných
škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa môžu
vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.
(28) Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích
zariadeniach a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.
123
Záverečné ustanovenia
§ 162
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
uvedené v prílohe.
§ 163
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení
zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 231/1994 Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č.
229/2000 Z. z., zákona č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z.
z., zákona č. 334/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č.
596/2003 Z. z., zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z.,
zákona č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 363/2007 Z. z.
2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach
v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 230/2000 Z. z., zákona č. 202/2001 Z. z.,
zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z. a zákona č. 596/2003 Z. z.
3. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a
prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.
4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných
textov.
5. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých
zariadeniach pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb.
a vyhlášky č. 149/1988 Zb.
6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o
výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach
v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z. z.
7. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č.143/1984 Zb. o
základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z. z.
8. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o
združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.
9. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej
republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s
triedami s vrcholovou športovou prípravou.
10. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o
základných umeleckých školách.
11. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných
škôl.
12. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb.
o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z. z., vyhlášky č. 255/1995 Z. z.,
vyhlášky č. 120/2003 Z. z., vyhlášky č. 424/2005 Z. z.
13. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb.
o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z., vyhlášky č. 364/2003 Z. z.
a vyhlášky č. 49/2004 Z. z.
124
14. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb.,
ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní
majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym
podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom.
15. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o
postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v
stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach
pre ich zriaďovanie.
16. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb.
o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.
17. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o
finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych
stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007
Z. z.
18. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z. z.
o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z. z.
19. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z.
o súkromných školách.
20. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách
voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. a vyhlášky č. 388/2007 Z. z.
21. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z. z. o škole
v prírode.
22. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z. z. o školských
strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z. z. a vyhlášky č. 389/2007
Z. z.
23. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z. z. o školských
výpočtových strediskách.
24. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z.
o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z. a vyhlášky č. 540/2004 Z.
z.
25. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z. z. o školských
kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z. z. a vyhlášky č. 588/2004 Z. z.
26. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z. z. o školských
hospodárstvach.
27. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z. z. o Štátnom
stenografickom ústave.
28. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z. z. o strediskách
služieb škole.
29. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z. z. o podmienkach
poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným
školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.
30. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o
výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky č. 222/1996 Z.
z.
31. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových
školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.
32. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na
štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z. z., vyhlášky č. 725/2002 Z.
z., vyhlášky č. 6/2004 Z. z. a vyhlášky č. 706/2004 Z. z.
125
33. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z. z. o strediskách
odbornej praxe.
34. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z. z. o stredných školách
požiarnej ochrany.
35. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z. z. o poskytovaní
štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky č. 343/2006 Z. z.
36. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní
štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach
a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z. z., vyhlášky č. 482/2006 Z. z. a
vyhlášky č. 390/2007 Z. z.
37. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z. z. ktorou sa upravujú
podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu,
metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v
školských zariadeniach.
38. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z. z. o podrobnostiach
organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných
umeleckých školách.
39. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z. z. o podrobnostiach
o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.
Čl. II
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z.,
zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z. a zákona č.
689/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 odsek 2 znie:
„(2) Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva
riaditeľa na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30
kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na
riaditeľa na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa
odsekov 7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje
inak.“.
2. V § 3 odsek 4 znie:
„(4) Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa rada školy
nezriaďuje alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4) alebo ak rada školy
nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe
nasledujúcich výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý
spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného
predpisu.6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje rovnakým spôsobom.“.
3. V § 3 sa odsek 7 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].“.
4. V § 3 ods. 8 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
126
5. V § 3 ods. 9 sa slová „odseku 8 písm. b) až d)“ nahrádzajú slovami „odseku 8 písm. b)
a c)“.
6. § 3 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa
na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na základe
výberového konania (§ 4). Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje, požiada radu
školy o predloženie návrhu na nového kandidáta. Ak rada cirkevnej školy predloží návrh na
kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý nespĺňa kritériá
zriaďovateľa podľa výchovného zamerania školy,13a) riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu13a) znie:
„13a) Čl. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej
výchove a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č. 394/2004 Z. z.).“.
7. V § 4 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Organizačné zabezpečenie
výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie
riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.“.
8. V § 4 odsek 3 znie:
„(3) Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu na
delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom;
v stredných zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky.“.
9. V § 5 odsek 2 znie:
„(2) Riaditeľ zodpovedá za
a) dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,
b) vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,
c) vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických
zamestnancov,
d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom
činnosti školy alebo školského zariadenia,
e) každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,
g) rozpočet, financovanie15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na
zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia,
h) riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského
zariadenia.“.
10. V § 5 sa odsek 3 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:
„ k) individuálnom vzdelávaní žiaka,
l) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky
so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
m) individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,
n) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.“.
11. V § 5 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťajú tieto slová: „alebo učilište“.
127
12. Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.
13. V § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:
„o) uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,
p) individuálnom vzdelávaní žiaka,
r) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky
so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.“.
14. V § 5 ods. 7 písmeno c) znie:
„c) návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,“.
15. § 5 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
„(12) Riaditeľ jazykovej školy rozhoduje o
a) prijatí na štúdium,
b) prerušení štúdia,
c) predčasnom skončení štúdia,
d) určení príspevku poslucháča alebo zákonného zástupcu poslucháča na čiastočnú úhradu
nákladov spojených so štúdiom.18)
(13) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o
a) prijatí dieťaťa do materskej školy,
b) zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,
c) prerušení dochádzky dieťaťa,
d) predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania,
e) určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených
s predprimárnym vzdelávaním.18a)
(14) Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo
odborného zamestnanca.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18a znejú:
„18) § 53 ods. 5 zákona č. ...../2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmena
doplnení niektorých zákonov.
18a) § 28 ods. 4 zákona č. ....../2008 Z. z.“.
16. V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) školské internáty.“.
17. V § 6 sa odsek 8 dopĺňa písmeno j), ktoré znie:
„ j) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a) “.
Poznámka pod čiarkou k odkazu 23a znie:
„ 23a) § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. ..../2008 Z. z.“.
18. V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:
„b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa
osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej
materskej školy,30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi
súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy,
128
zriaďovateľovi súkromnej materskej školy30b) a zriaďovateľovi súkromného školského
zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej
materskej školy,30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného
školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ
súkromnej materskej školy,30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ
súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môže požiadať obec
o dotáciu na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných
umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl30b) a školských zariadení, ktorých
zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:
„30b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č..../2008 Z. z.“.
19. § 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:
„(23) Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia,
ktorých je zriaďovateľom.
(24) Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole,
výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej
škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu
detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra voľného času.“.
20. V § 8 ods. 7 sa slová „špeciálnych základných škôl“ nahrádzajú slovami „základných
škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“.
21. V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
22. V § 9 odsek 2 znie:
„(2) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy36) zriaďuje a zrušuje podľa siete
a) základné umelecké školy,
b) jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách,
c) školské internáty,
d) zariadenia školského stravovania,
e) školské hospodárstva a strediská odbornej praxe,
f) strediská služieb školy,
g) školy v prírode,
h) centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,
i) školské strediská záujmovej činnosti.“.
23. V § 9 ods. 8 písm. g) sa vypúšťajú slová „stredných odborných učilíšť,“ a slová
„združených stredných škôl,“.
24. V § 9 sa odsek 8 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
25. V § 9 ods. 12 písmeno b) znie:
„b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa
osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného
129
školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného školského
zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej
jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej
základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ
súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, môže
požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku
takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení, ktorých
zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, a na dieťa alebo
žiaka do 15 rokov veku takého školského zariadenia,30c) ktorého zriaďovateľom nemôže
byť obec a nemôže byť krajský školský úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:
„30c) § 138 zákona č. ..../2008 Z. z. .“.
26. § 9 sa dopĺňa odsekmi 18 a 19, ktoré znejú:
„(18) Samosprávny kraj vo svoje zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie
riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
(19) Samosprávny kraj ako zriaďovateľ určí výšku príspevku v základnej umeleckej
škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku
na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času, školského strediska záujmovej
činnosti a školského internátu.“.
27. V § 10 odsek 5 znie:
„(5) Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete
a) základné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
b) stredné školy a strediská praktického vyučovania, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
c) materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
d) základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
e) stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
f) praktické školy,
g) odborné učilištia,
h) špeciálne výchovné zariadenia,
i) školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú v cudzom jazyku na základe na
základe medzinárodnej dohody,
j) školský internát,
k) centrá špeciálno-pedagogického poradenstva,
l) centrá pedagogicko-psychologického poradenstva,
m) školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedených
v písmenách a) až j).“.
28. V § 10 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie :
„(16) Vedie územný školský register detí a žiakov.41a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie:
„41a) § 157 ods. 3 písm. b) zákona č. ..../2008 Z. z. “.
29. § 10 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
130
„(17) Krajský školský úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne
a finančne zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území
Slovenskej republiky.“.
30. V § 13 ods. 7 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem rozhodovania
riaditeľa školy podľa osobitného predpisu,80)“.
31. V § 13 ods. 7 písm. h) sa slová „37 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „37a ods. 2 a 3“.
32. V § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13) Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie ďalej
a) kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom,
s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47a)
b) kontroluje súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania, 47b)
c) kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní,47c)
d) monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania47d).“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 47a až 47d znejú:
„47a) § 7 ods. 7 zákona č. .../2008 Z. z.
47b) § 8 ods. 5 zákona č. .../2008 Z. z.
47c) § 24 ods. 10 zákona č. .../2008 Z. z.
47d) § 154 ods. 7 písm. b) zákona č. .../2008 Z. z. “.
33. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
㤠13a
(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu
vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.
(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady
vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia,
má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I.
kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v
školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského
inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.
(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku,8b)
ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať
osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.“.
34. V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová „§ 29 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 11 zákona č.
.../2008 Z. z.“.
35. V § 14 ods. 6 písm. a) sa slovo „schvaľuje“ nahrádza slovom „spravuje“.
36. V § 14 ods. 6 písm. l) sa slová „[§ 3 ods. 8 písm. d)]“ nahrádza slovami „[§ 3 ods. 8
písm. c)]“.
131
37. V § 14 sa odsek 6 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) vedie štátny register detí a žiakov.50a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
„50 a) § 157 ods. 3 písm. c) zákona č. .../2008 Z. z.“.
38. § 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ministerstvo vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov,
podnikateľov a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre
jednotlivé študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.“.
39. V § 16 ods. 1 písm. k) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „materské školy, jazykové
školy,“.
40. V § 16 ods. 1 písm. l) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „jazykové školy,“.
41. V § 16 ods. 2 v úvodnej vete sa za prvé slovo „alebo“ vkladá slovo „iná“.
42. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na základe kontrolných zistení
podľa § 14 ods. 6 písm. j)“.
43. § 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského
zariadenia, udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia je
zriaďovateľ povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom
osvedčujúcim zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu
zriaďovateľovi; ak sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo
školského zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného
predpisu.80)“.
44. V § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.
45. V § 21 odsek 12 znie:
„(12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu
ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.“.
46. V § 25 odseky 5 a 6 znejú:
„(5) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú
dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných
zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy
alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
(6) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny
kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov
a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov,
ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia
zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej
školy.“.
132
47. V § 25 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.
48. V § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „11“ a v § 25 ods. 15 sa
číslovka „14“ nahrádza číslovkou „13“.
49. § 25 sa dopĺňa odsekmi 16,a 17, ktoré znejú:
„(16) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6
ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden
delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.
(17) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9
ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden
delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho
kraja; v stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný zástupca
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.
50. § 27 až 30 a § 36 sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 69 až 76.
51. § 37 vrátane nadpisu znie:
㤠37
Priestupky
(1) Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu
a vzdelávanie alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak
dieťa neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac
ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.
(2) Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu
do 10 000 Sk.
(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.
(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.79a)”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:
„79a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.”.
52. Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠37a
Správne delikty
(1) Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou
osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú
školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku alebo
dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom
roku.
133
(2) Školský inšpektor uloží pokutu do 10 000 Sk zodpovednému zamestnancovi, ktorý
a) nevytvoril podmienky na výkon inšpekčnej činnosti,
b) neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou, okrem opatrení týkajúcich sa riešenia
sťažností a petícií.
(3) Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vymenoval
do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 5, a rozhodne o opatrení
na odstránenie zisteného nedostatku.
(4) Krajský školský úrad uloží pokutu
a) do 20 000 Sk
1. obci, ktorá nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,
2. samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil činnosti podľa § 9 ods. 4,
b) do 50 000 Sk
1. obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,
2. samosprávnemu kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,
3. obci a samosprávnemu kraju, ktorý porušil ustanovenia o počte žiakov v triedach.
(5) Ministerstvo uloží pokutu
a) do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez
vykonania zmien v sieti ministerstvom,
b) do 1 milióna Sk zriaďovateľovi, ktorý
1. zriadil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení
do siete,
2. zrušil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení
zo siete.
(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie
povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.
(7) Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania
a následky protiprávneho konania.
(8) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu, okrem výnosu z pokút podľa odseku 1,
ktorý je príjmom obce.”.
53. V § 38 odsek 2 znie:
„(2) Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods. 1
písm. a), § 3 ods. 2, ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g); ustanovenie § 5,
§ 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
54. V § 38 odsek 3 znie:
„(3) Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2
ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, ods. 7 písm. b), ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e)
až g), § 35; ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
55. V § 38 ods. 4 sa za slová „podmienečného vylúčenia“ vkladá čiarka a slovo
„pochvaly“.
134
Čl. III
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských
zariadení v znení zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 odsek 1 znie:
„(1) Tento zákon upravuje financovanie
a) škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,1)
a financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami2a) a školských zariadení4) zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú
zaradené do siete podľa osobitného predpisu5) (ďalej len „regionálne školstvo“),
b) príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok
na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej
dochádzky5a) v materských školách,2b) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného
predpisu,5)
c) príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl,1) ktoré sú zaradené do siete podľa
osobitného predpisu.5)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave
základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou
„§ 27 ods. 3 zákona č. .../2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:
„2a) § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. .../2008 Z. z.
2b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. .../2008 Z. z.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.“ nahrádza
citáciou „§ 112 zákona č. .../2008 Z. z.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a) § 19 zákona č. .../2008 Z. z.“.
2.V § 1 odsek 3 znie:
„(3) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl1) zriadených štátom uznanými
cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len „cirkevná škola“) a financovanie
škôl1) zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (ďalej len „súkromná
škola“) rovnako ako pri štátnych školách (§ 4 až 4d), ak tento zákon neustanovuje inak.“.
3.V § 1 odsek 4 znie:
„(4) Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na financovanie školských zariadení podľa
osobitného predpisu10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len
„štátne školské zariadenie“) a na financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami2a) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských
úradov (ďalej len „štátna materská škola“).“.
135
V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia „§ 10 ods. 5 písm. c), h), j) až m) zákona č.
596/2003 Z. z. v znení zákona č. 564/2004 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 10 ods. 5 písm. h), j) až
m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
4. V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu
a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl2b) okrem materských škôl2b) pri
zdravotníckych zariadeniach.“.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
5. V § 1 ods. 6 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných školách
a súkromných“.
6. V § 1 odsek 7 znie:
„(7) Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky a školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 9 a 11 sa vypúšťajú.
7. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: „Zdroje financovania štátnych škôl, štátnych materských
škôl a štátnych školských zariadení sú“.
8. V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.“
nahrádza citáciou „§ 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
9. V § 2 ods. 2 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
10. V nadpise pod § 3 sa vypúšťajú slová „na regionálne školstvo“.
11. V § 3 ods. 1 prvá veta znie: „Financovanie regionálneho školstva, príspevku na
výchovu a vzdelávanie a príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa
uskutočňuje prostredníctvom kapitoly ministerstva.“.
12. V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová „štátnych škôl“ vkladá čiarka a slová „štátnych
materských škôl“.
13. V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl
a súkromných“.
14. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) príspevok na výchovu a vzdelávanie.“.
15. V § 3 odsek 3 znie:
„(3) Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. a) a d) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení podľa
§ 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) a d) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a. Finančné prostriedky na
136
účely podľa odseku 2 písm. h) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom materských škôl2b)
podľa § 6b. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. e) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8. Finančné prostriedky na účely
podľa odseku 2 písm. b) prideľuje ministerstvo krajským školským úradom podľa § 7 ods.
10.“.
16. V § 3 odsek 6 znie:
„(6) Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom štátnych škôl
podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa
§ 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b a zriaďovateľom škôl a školských
zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.“.
17. V § 4 ods. 7 sa slová „očakávaný počet žiakov školy v novom školskom“ nahrádzajú
slovami „počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom“.
18. V § 4 odsek 8 znie:
„(8) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi
štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej
pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych
príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok
určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených
zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených
zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.“.
19. V § 4 sa vypúšťajú odseky 13 až 16.
Doterajšie odseky 17 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 15.
V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia „§ 198 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov, § 41 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení
neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 76 ods. 6 a § 198 Zákonníka práce.“.
20. V § 4 ods. 13 sa slová „podľa odsekov 1 až 16“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1
až 12 a § 4a až 4d“.
21. V § 4 ods. 14 sa slová „špeciálnych škôl“ nahrádzajú slovami „škôl pre deti a žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
„22a) § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 zákona č. .../2008 Z. z.“.
22. Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠4a
Financovanie špecifík
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť
zriaďovateľa štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť predkladá zriaďovateľ
ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30.
137
septembra príslušného kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík sa financujú náklady,
ktoré sa opakujú a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa § 4 ods. 4. Špecifikami sú
a) náklady na dopravu žiakov podľa osobitných predpisov,22b)
b) náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
alebo s nadaním,22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.
(2) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä
a) počet dní prítomnosti žiaka v škole,
b) výšku cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy z miesta trvalého bydliska a späť.
(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä
a) počet žiakov,
b) stupeň a mieru postihnutia žiakov.
(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky podľa odseku 1
písm. b) najmä podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním a podľa
stupňa a miery postihnutia týchto žiakov.
§ 4b
Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva zriaďovateľovi
štátnej školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky
žiakov v súťažiach, predmetových olympiádach a za účasť školy v medzinárodných
projektoch alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na osobné náklady
a prevádzkové náklady súvisiace s prípravou žiakov na súťaže, predmetové olympiády a
na medzinárodné projekty alebo programy.
(2) Zoznam súťaží, predmetových olympiád, medzinárodných projektov a programov na
nový školský rok zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke najneskôr do 15. júna
príslušného kalendárneho roka.
(3) Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi štátnej školy podľa
a) počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských kôl súťaží alebo
predmetových olympiád, počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach
medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád a počtu umiestnení v súťažiach,
v ktorých sa poradie neurčuje; v tej istej súťaži alebo predmetovej olympiáde sa zohľadní
najvyššie umiestnenie žiaka,
b) počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.
(4) Objem finančných prostriedkov za prvé miesto, druhé miesto, tretie miesto a za
umiestnenie v súťažiach, v ktorých sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za účasť škôl
v medzinárodných projektoch alebo programoch určuje ministerstvo.
(5) Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam škôl, ktorým boli
pridelené finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov do 15. novembra príslušného
kalendárneho roka.
§ 4c
138
Financovanie havarijných situácií
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka na
základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej materskej
školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada, účelovo finančné
prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové
výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Žiadosť predkladá zriaďovateľ
ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu roka.
Havarijné situácie sú
a) udalosť, ktorou boli vážne ohrozené životy a zdravie osôb,
b) udalosť, ktorou bola na majetku školy alebo majetku školského zariadenia spôsobená
škoda ohrozujúca jej prevádzku.
(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a) podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,
b) predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.
(3) Ministerstvo pridelí zriaďovateľom finančné prostriedky na riešenie havarijných
situácií najmä podľa
a) charakteru havárie,
b) miery možného ohrozenia životov a zdravia osôb alebo prevádzky,
c) rozsahu vzniknutých škôd, či nebezpečenstva vzniku ďalších škôd.
(4) Ministerstvo môže prideliť krajskému školskému úradu finančné prostriedky na
kapitálové výdavky a na bežné výdavky určené na zmiernenie dopadov havarijných situácií
štátnych škôl. Krajský školský úrad rozhodne o pridelení objemu finančných prostriedkov
zriaďovateľom štátnych škôl v jeho územnej pôsobnosti podľa naliehavosti riešenia havarijnej
situácie a výšky prideleného objemu finančných prostriedkov. Objem finančných
prostriedkov pre krajský školský úrad na kalendárny rok na zmiernenie dopadov havarijných
situácií štátnych škôl určuje ministerstvo.
§ 4d
Financovanie rozvojových projektov
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť
zriaďovateľa štátnej školy o financovanie rozvojového projektu účelovo finančné prostriedky
na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu
prostredníctvom príslušného krajského školského úradu. Výzvy na podanie žiadosti
o financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na svojej internetovej stránke
v priebehu kalendárneho roka. Rozvojové projekty sú projekty zamerané najmä na rozvoj
výchovy a vzdelávania v oblasti
a) informačných a komunikačných technológií,
b) jazykových znalostí,
c) modernizácie a obnovy kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími
potrebami,
d) modernizácie a obnovy učebných pomôcok,
e) športu,
f) zdravého životného štýlu,
g) životného prostredia,
h) nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností.
139
(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a) cieľ projektu,
b) charakteristiku projektu,
c) časový harmonogram realizácie projektu,
d) analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu.
(3) Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb na
realizácii rozvojového projektu je najmenej 5 % z celkových nákladov na realizáciu
rozvojového projektu.
(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky na realizáciu
rozvojového projektu najmä podľa
a) využitia rozvojového projektu vo výchove a vzdelávaní,
b) využitia rozvojového projektu v mieste sídla štátnej školy, v územnej pôsobnosti okresu
alebo kraja.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 22b a 22c znejú:
„22b) § 8 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 29 ods. 10 zákona č. .../2008 Z. z.
22c) § 2 písm. k) a q) zákona č. .../2008 Z. z.“.
23. § 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:
㤠5
Financovanie štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
(1) Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych
školských zariadení na kalendárny rok vychádza z objemov finančných prostriedkov určených
pre štátne materské školy a pre jednotlivé štátne školské zariadenia.
(2) Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne materské školy a pre štátne
školské internáty23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.
(3) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské
zariadenia okrem školských internátov a zariadení školského stravovania23a) sa vychádza
z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti na
personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných
služieb.
(4) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre zariadenie školského
stravovania23b) sa vychádza z celkového počtu detí alebo žiakov škôl v zriaďovateľskej
pôsobnosti krajského školského úradu, ktorým poskytuje školské zariadenie svoje služby.
(5) Ministerstvo pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky podľa celkového
počtu detí alebo žiakov škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na úhradu nákladov spojených
so službami poskytovanými deťom alebo žiakom týchto škôl, ak sa služby poskytujú
a) deťom štátnych materských škôl v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených
obcou, samosprávnym krajom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou
alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
140
b) žiakom základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími
potrebami podľa osobitného predpisu23c) v zariadeniach školského
stravovania23b) zriadených samosprávnym krajom,
c) žiakom škôl podľa osobitného predpisu23d) okrem písmena a) a b) v zariadeniach
školského stravovania23b) zriadených obcou, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou
spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.“.
§ 6
Financovanie cirkevných škôl
(1) Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa
postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.
(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre cirkevné školy
na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci
rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods. 1
prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3) Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa §
4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov, okrem nájomného podľa zmluvy
o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia „§ 5 a 7 zákona č. 279/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 117 zákona č. .../2008 Z. z.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23a až 23d znejú:
„23a) § 117 a 139 zákona č. .../2008 Z. z.
23b) § 139 zákona č. .../2008 Z. z.
23c) § 27 ods. 2 písm. b), § 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. .../2008 Z. z.
23d) § 27 ods. 2 písm. c), § 95 ods. 1 písm. c) až e) a § 104 ods. 1 písm. c) zákona č. .../2008 Z.
z.“.
24. Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠6a
Financovanie súkromných škôl
(1) Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa
postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d. Súkromným školám možno prideliť
finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov (§ 4d) na
obstaranie hnuteľného majetku.
(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre súkromné
školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za
predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa §
7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy objem finančných prostriedkov na
príslušný kalendárny rok, ak v priebehu kalendárneho roka v poslednej správe o výsledku
inšpekčnej činnosti Štátnou školskou inšpekciou23e)
141
a) bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú
v porovnateľnom druhu a type školy,
b) bol zistený vyšší počet žiakov v triedach škôl1) ako stanovuje osobitný právny predpis,23f)
c) bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách1) v rámci školských
vzdelávacích programov menšia ako 70 %.
(4) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy normatívny príspevok na príslušný
kalendárny rok o 15 % (ďalej len „znížený normatívny príspevok“) za zistené nedostatky
podľa odseku 3 v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky
odstránené. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje po
mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do mesiaca, v ktorom boli nedostatky odstránené.
Ak súkromná škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do počtu
mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi súkromnej školy znížený
normatívny príspevok sa započíta jeden mesiac.
(5) Ak súkromná škola neodstráni nedostatky podľa odseku 3 do konca kalendárneho
roka, ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto
školy na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 4.
(6) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný zistené nedostatky v súkromnej škole podľa
odseku 3 písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu do päť dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie. Odstránenie
zistených nedostatkov súkromnou školou je povinný zriaďovateľ súkromnej školy písomne
oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do päť dní od
doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.
(7) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa
§ 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov, okrem nájomného podľa
zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.
§ 6b
(1) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na kalendárny rok
pozostáva z príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok a
príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok.
(2) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok
sa určí ako súčin 8-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na 15 % sumy
životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začal
v predchádzajúcom kalendárnom roku. Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú
školu2b) na nový školský rok sa určí ako súčin 4-násobku objemu finančných prostriedkov
pripadajúceho na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1.
septembru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku,
ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre počet detí použitý pri
určovaní príspevku na výchovu a vzdelávanie je podľa § 7 ods. 4.
(3) Krajský školský úrad
a) oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom
rozpočte zriaďovateľovi materskej školy2b) výšku príspevku na výchovu a vzdelávanie pre
142
materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 1 a určených podľa
odseku 2; pre výpočet príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový
školský rok sa použije počet detí v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom
kalendárnom roku, nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výška sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka,
b) oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi materskej školy2b) úpravu výšky
príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej
pôsobnosti podľa odseku 4 písm. a); úprava zodpovedá rozdielu príspevku na výchovu
a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový
školský rok určenému podľa odseku 2 zo skutočných počtov detí v novom školskom roku
nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výšky sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a
príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 2 z počtov detí nahlásených
zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku a výšky sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka,
c) poskytuje zriaďovateľom materských škôl2b) finančné prostriedky z kapitoly ministerstva
podľa odseku 1 v priebehu roka podľa osobitného predpisu.22)
(4) Zriaďovateľ materskej školy2b) do 30 dní po doručení oznámenia krajského školského
úradu
a) podľa odseku 3 písm. a) rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé
materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,
b) podľa odseku 3 písm. b) upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé
materskej školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23e až 23g znejú:
„23e) § 12 a 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23f) § 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4 a § 100 ods. 8 zákona č.
.../2008 Z. z.
23g) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
25. V § 7 ods. 1 druhej vete sa slová „do 15. mája“ nahrádzajú slovami „do 15. apríla“.
26. V § 7 ods. 1 tretej vete sa slová „neštátnej školy“ nahrádzajú slovami „cirkevnej školy
a súkromnej školy“.
27. V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „neštátnej školy“ nahrádzajú slovami „cirkevné školy
a súkromné školy“.
28. V § 7 odsek 4 znie:
„(4) Zriaďovatelia24a) škôl1) sú povinní oznámiť do 30. septembra kalendárneho roka
príslušnému krajskému školskému úradu počty detí alebo žiakov škôl v ich zriaďovateľskej
pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka a ďalšie údaje potrebné
na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je
povinný oznámiť tieto údaje za zriaďovateľov24a) škôl1) a za školy a školské zariadenia vo
143
svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme
ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne do 31. augusta.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia „§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 19 ods. 2 písm. a), b), d) a e) zákona č.
596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“.
29. V § 7 ods. 5 sa za slová „v štátnych školách“ vkladá čiarka a slová „a neštátnych
školách“ sa nahrádzajú slovami „cirkevných školách a súkromných školách“.
30. V § 7 ods. 6 sa slová „podľa § 4 až 6“ nahrádzajú slovami „podľa § 4 až 6b“.
31. V § 7 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.
32. V § 7 ods. 7 sa slová „podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2“ nahrádzajú slovami
„podľa § 4a až 4d a § 8c“.
33. V § 7 ods. 8 druhá a tretia veta znejú: „Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný
príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka školy, v ktorej sa vzdelávanie
považuje za sústavnú prípravu na povolanie.1) Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom
školy1) najneskôr do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy
prijímajú školy a školské zariadenia, ktoré tvoria sústavu škôl a sústavu školských zariadení
podľa osobitného predpisu,24b) najneskôr do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:
„24b) § 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. .../2008 Z. z.“.
34. V § 7 odsek 9 znie:
„(9) Vláda nariadením ustanoví
a) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov vrátane spôsobu určovania normatívov
podľa § 4 ods. 1,
b) hodnoty percentuálnych podielov podľa § 4 ods. 9,
c) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov a postup pri určovaní objemu finančných
prostriedkov podľa § 5 ods. 1 až 5,
d) podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov podľa odseku 8 vrátane vymedzenia okruhu
aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie financovaných
prostredníctvom vzdelávacích poukazov,
e) podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia pri prideľovaní finančných
prostriedkov zriaďovateľom podľa § 8a.“.
35. § 7 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva krajskému
školskému úradu finančné prostriedky na účel podľa § 3 ods. 2 písm. b) podľa naliehavosti
riešenia rekonštrukcie školských objektov alebo modernizácie škôl a školských zariadení
v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Objem finančných prostriedkov na kalendárny rok určí
ministerstvo.
144
(11) Finančné prostriedky pridelené školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej
pôsobnosti krajského školského úradu podľa § 4 až 6b, § 7 ods. 8 a § 8c sa zabezpečujú
v rámci limitu výdavkov.“.
36. V § 8 odsek 2 znie:
„(2) Ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania a
kontroluje správnosť použitia metód a postupov pri financovaní štátnych škôl, cirkevných
škôl, súkromných škôl, štátnych školských zariadení a kontroluje správnosť použitia metód
a postupov pri financovaní materských škôl2b) podľa § 6b.“.
37. V § 8a sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
38. Za § 8a sa vkladajú § 8b a 8c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠8b
Sankcie
(1) Ministerstvo uloží zriaďovateľovi
a) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok pre
jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 9 pokutu od
10 000 Sk do 100 000 Sk,
b) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov na nový školský rok pre
jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 10 pokutu od
10 000 Sk do 100 000 Sk,
c) za neoznámenie výšky finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám
krajskému školskému úradu podľa § 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
d) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 3 pokutu od 10 000
Sk do 1 000 000 Sk,
e) za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o porušení platných právnych predpisov a za
nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o odstránení porušenia platných právnych
predpisov podľa § 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
f) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6a ods. 7 pokutu od
10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
g) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov pridelených
prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok pre jednotlivé
školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. a) pokutu od
10 000 Sk do 100 000 Sk,
h) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov pridelených
prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie na nový školský rok pre jednotlivé
školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. b) pokutu od
10 000 Sk do 100 000 Sk,
i) za nedodržanie lehoty určenej na predloženie správy o hospodárení krajskému školskému
úradu podľa § 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
j) za nevypracovanie správy o hospodárení podľa § 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk do
100 000 Sk,
k) za poskytnutie nesprávnych údajov o počtoch žiakov a ďalších údajov podľa § 7 ods. 4
a za nedodržanie lehoty na ich predloženie podľa § 7 ods. 4 pokutu od 10 000 Sk do 1
000 000 Sk,
145
l) za nedodržanie lehoty na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
dohodovacieho konania na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.
(2) Ministerstvo pri určení pokuty prihliada na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia
povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na mieru zavinenia.
(3) Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila. Ministerstvo
môže uložiť pokutu aj opakovane, a to až do odstránenia nezákonného stavu.
(4) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(5) Pokuta uložená podľa tohto zákona je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(6) Pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď ministerstvo zistilo porušenie
povinností podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti
došlo.
§ 8c
Dohodovacie konanie
(1) V rozpočte ministerstva sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva, ktorá
je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona.
Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť upraviť
v rámci rezervy objem pridelených finančných prostriedkov. Dohodovacím konaním je
úprava výšky pridelených finančných prostriedkov zriaďovateľovi podľa § 4 o objem
finančných prostriedkov pridelený najmä z dôvodu
a) nedostatku finančných prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady,
b) nákladov súvisiacich s činnosťou predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu
predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu
skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a jej členov vrátane
odborníkov z praxe podľa osobitného predpisu.25a).
(2) Dohodovacie konanie sa začína na žiadosť zriaďovateľa. Žiadosť predkladá
zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu
kalendárneho roka.
(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä zdôvodnenie
nedostatku finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám
a štátnym školským zariadeniam
a) na osobné náklady,
b) na prevádzkové náklady.
(4) Žiadosť zriaďovateľa na úhradu nákladov pre zamestnancov podľa odseku 1 písm. b)
obsahuje najmä
a) počet dní strávených zamestnancami na maturitných skúškach a záverečných skúškach,
b) skutočné náklady zamestnancov na náhrady podľa osobitného predpisu25b) vynaložené
počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok,
146
c) počet odskúšaných žiakov zamestnancom počas konania maturitných skúšok
a záverečných skúšok.
(5) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na kalendárny rok
a) podľa odseku 1 písm. a) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 v závislosti od zvýšených osobných nákladov
a prevádzkových nákladov v priebehu kalendárneho roka a objemu finančných
prostriedkov vyčlenených na tento účel v rámci rezervy,
b) podľa odseku 1 písm. b) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 a objemu finančných prostriedkov vyčlenených na
tento účel v rámci rezervy.
(6) Zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa
odseku 1 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy a školské
zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
(7) Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa odseku 1
písm. b) ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
„25a) § 90 ods. 7 až 11 zákona č. .../2008 Z. z.
25b) § 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.“.
39. V § 9 ods. 3 sa slovo „obciam“ nahrádza slovom „zriaďovateľom“.
40. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠9a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2008
Počas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008
a) krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi štátnej školy úpravu
výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na
kalendárny rok; úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy
v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa § 4 ods.
3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa určených podľa § 4 ods. 3 z očakávaných počtov žiakov nahlásených
zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku,
b) ministerstvo pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre štátne
školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu23) vychádza z počtu detí
alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti na personálne
a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných služieb,
c) sa určujú objemy finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre školské zariadenia podľa
osobitného predpisu23) zriadené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou
spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako pre štátne školy
podľa § 4 ods. 2 až 6,
d) vyčlení ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktorá je určená na prechodné
zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona; ministerstvo môže
v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť v odôvodnených
147
prípadoch upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných
prostriedkov,
e) pridelí ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy finančné prostriedky z rezervy
ministerstva na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia,26) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní, podľa počtu
žiakov školy zo sociálne znevýhodneného prostredia; zriaďovateľ podáva žiadosť
ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30.
septembra príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:
„26) § 2 písm. p) zákona č. .../2008 Z. z.“.
41. Poznámky pod čiarou k odkazom 15 až 19 znejú:
„15) § 26 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16) § 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17) § 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18) Napríklad § 24 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 476 až 480
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19) § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona
Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb.,
zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z.,
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z.,
zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z.,
zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č.
211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z.,
zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č.
507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z.,
zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č.
534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z.,
zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č.
224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z.
a zákona č. 86/2008 Z. z. sa mení takto:
§ 31 sa vypúšťa.
148
Čl. V
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č.
509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č.
435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z.,
zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z. a zákona č.
165/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 6 sa slová „s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami
„ak tento zákon neustanovuje inak“.
2. V § 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto
slová: „to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.“.
3. Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:
㤠18i
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo
vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete
podľa osobitného predpisu29) podľa schválených projektov spolufinancovaných
z prostriedkov Európskej únie,30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh
v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný
majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti
majetku štátu nevydáva.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 a 30 znejú:
„29) § 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.
30) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o
Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES (Ú. v. EÚ L
210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú
všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom
fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie 1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210,
31. 7. 2006).“.
Čl. VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.
septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011 a čl. III 18. bodu § 4
ods. 8, 23. bodu § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.
149
Príloha
k zákonu č. .../2008 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH
SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich
pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 199, 6. 8. 1977),
2. Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre
oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho
občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a o
obsah poskytovanej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L
304, 30. 9. 2004),
3. Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych
príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného
vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ, L 375, 23. 12. 2004).